Fakty o záujme občanov Serede na odstránení haldy lúženca
28. októbra 2019 teda presne pred tromi rokmi, sa v jednom bratislavskom hoteli konala konferencia s názvom Pamäť Slovenskej krajiny. Konferencie sa zo Serede zúčastnili okrem mňa ešte vedúca Oddelenia životného prostredia MsÚ pani Daniela Vašková Kasáková, učiteľky ZŠ Jana Amosa Komenského Ľubica Holičková a Silvia Nagyová a z blízkej Dolnej Stredy Slávka Lošonská a Vladimír Tomčányi. Zastúpenie prednášajúcich bolo excelentné. Prof. RNDr. Eva Michaeli PhD. z Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, Prof. Ing. Peter StaněkCSc., poradca Slovenskej vlády pre zahraničné a strategické otázky, ekonóm spisovateľ a prognostik z Ekonomického ústavu vied SR, Prof. PhDr. RNDr. Martin Boltižiar PhD. a Prof. Ing. Pavel Alexy PhD. z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.Cez prestávku som oslovil pána Staněka, či by bol ochotný aj s pani Michaeli zúčastniť sa na stretnutí s občanmi Serede, kde by sme sa venovali nášmu domácemu problému - lúžencu.
Zorganizovanie akcie trochu trvalo, ale obidvoch prednášateľov sa mi 22. novembra 2019 podarilo v Seredi privítať. Dozvedeli sme sa, že prach vetrom zvíreného lúženca, ktorý pôsobí na zdravie obyvateľstva už niekoľko desaťročí, vyvoláva alergie, astmu, karcinogénne ochorenia a v nemalej miere sa objavili aj onkologické choroby. Halda nie je rekultivovaná a nemá ani spevnené spodné lôžko z betónu alebo spevnených fólií a to znamená, že odpad presakuje do spodných vôd. Podľa zistení, spodné vody sú kontaminované do vzdialenosti až 50 km od skládky. Kontaminácia sa týka obcí Galanta, Gáň, Horné Saliby, Šaľa a ďalších celkovo 20 obcí. Väčšina obyvateľov v týchto obciach má vybudované studne, ktoré používajú na pitie, alebo závlahu svojej záhrady. Vôbec nevedia, že roky pijú kontaminovanú vodu.
Očakával som plnú divadelnú sálu záujemcov o vysvetlenie nebezpečnosti polymetalickéhoprachu, ktorý sme zdedili na pomedzí Serede a Dolnej Stredy. Žiaľ záujem o túto prednášku prejavilo ani nie 50 Seredčanov. Valný záujem neprejavili ani pozvaní poslanci mestského zastupiteľstva. Vyzerá to tak, že záujem o riešenie problému veľká väčšina ohrozených iba deklaruje. Prejavuje sa však usilovne v diskusiách, kde sa pýta, čo vo veci urobil ten druhý.
Na konci stretnutia boli prítomným ponúknuté podpisové hárky s petíciou nazvanou CHCEM ŽIŤ V ČISTEJ KRAJINE. Ak si myslíte, že sa hromadne k hárkom Seredčania nehrnuli, uhádli ste.
A ak si myslíte, že petícia zamrzla na Ministerstve životného prostredia, tiež sa nemýlite. Svojprávny štát môžu tvoriť iba svojprávni občania. Možno sa raz v budúcnosti takí nájdu.