Ostali sme v tom sami
Ostali sme v tom sami
Vyhlásenie ministra životného prostredia Jána Budaja po osobnej obhliadke haldy polymetalického prachu nazývaného „lúženec“ zneli 3. 7. 2020 takto:
„Budem sa pýtať Inšpekcie životného prostredia nášho právneho oddelenia ako ďalej postupovať voči správcom alebo majiteľom skládky. Nie je možné, aby bola otvorená na ľubovoľnom počte. V poriadku ak je tu povolenie ťažby, tak nech sa odohráva ťažba, a vôbec nie je potrebné, aby z toho bolo také množstvo prachu. Je trestuhodné, že doteraz Inšpekcia životného prostredia nemala aktívny plán sanácie tejto skládky, však trebárs máme nástroje aj pokuty a máme aj nástroje rozhodnutia. Rozhodnutia ministerstva, alebo rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia no a potom nad tým všetkým samozrejme zákon, ktorý je na úrovni ústavného zákona o ochrane zdravia a o ochrane životného prostredia .V žiadnom prípade sa nemožno k tejto skládke chovať ako doteraz. Budem sa snažiť, aby táto prax skončila.“
Prvá otázka v mojom liste zo 17.5.2022 adresovaného pánovi ministrovi znela:
1/ Aký bol postup Ministerstva životného prostredia voči správcovi a majiteľovi skládky?
Z prílohy k odpovedi Jána Budaja datovanej 14. 9. 2022 vyplýva, že Odbor inšpekcie ochrany ovzdušia vykonal na základe podnetu z 15. 5. 2020 kontrolu 30. 7. 2020 a 9. 9. 2020. Počas kontroly nebola na skládke vykonávaná žiadna činnosť. Citujem: „V žiadosti Mesta Sereď o vykonanie kontroly je uvedený ako kritický deň, kedy dochádzalo k nadmernej prašnosti, 11. máj 2020. Kontrolovaný subjekt preukázal evidenčné listy zakrápania vodou s tým, že v uvedený deň zakrápanie bolo vykonávané. Rýchlosť vetra, ktorú prevádzkovateľ meria a tiež zapisuje bola v danej lokalite cca 100 km/hod. Je možné, že pri tejto rýchlosti vetra, prípadne jeho náhlych zmenách nebolo účinné a prašnosť vznikla.“
Moja poznámka. Kontrolovať ako bolo na skládke po 2 a pol mesiaci od oznámenia prášenia síce možné je, ale hodnota kontroly je v takom prípade nulová. To je tak, ako keby dopravní policajti išli merať rýchlosť konkrétneho vozidla, ktoré po ceste prešlo pred mesiacom. Z obsahu odpovede je jasné, že aj keď bolo kropenie spustené, pri tej rýchlosti vetra nebolo účinné a skládka prášila. A teraz trochu humoru. V rozhodnutí Mesta Sereď o správnom delikte Privéefina s.r.o., zastúpenej konateľom spoločnosti Ing. Petrom Horečným z 27. 9. 2021 je na piatej strane uvedené toto: „Do zápisnice z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 05.06.2018 vedúci prevádzky uviedol dôvody vznikajúcej prašnosti a to informáciu o skutočnosti, že z dôvodu bezpečnosti muselo byť demontované odprašovacie zariadenie, a že nové zariadenie k dispozícii nie je.“ Inak povedané. Podľa evidencie 11. mája 2020 bolo kropenie spustené a takto to kontrolujúci pracovník Odboru inšpekcie ochrany ovzdušia zaprotokoloval. Keby sa bol unúval na haldu, zistil by, že žiadne vodovodné potrubie tam nie je a evidencia je vedená formálne.
Prvá strana prílohy k listu ministra v piatom odseku hovorí, že podľa evidenčných listov zakrápania vodou bolo v uvedený deň (11. 5. 2020) vykonávané zakrápanie. Otázkou je, cez aké potrubie voda tiekla, keď 5. 6. 2018 uviedol vedúci prevádzky do zápisnice, že staré odprašovacie zariadenie bolo demontované a nové k dispozícii nie je. V rozhodnutí Mesta Sereď je totiž na strane 7 uvedené, že :“ V súčasnosti je skládka bez zabezpečenia skrápacím zariadením, čo je v rozpore s bodom č. 4 územného rozhodnutia. Vlastník skládky predloží v požadovanom stanovisku aj návrh opatrení, ktorými zabezpečí splnenie tejto podmienky.“ Príloha listu ministra obsahuje aj túto vetu: „Za účelom plnenia tohto opatrenia počas ťažby /rozumej elimináciu sekundárnej prašnosti znečisťovania ovzdušia/ prevádzkovateľ t. č. využíva mobilné čerpadlo a sadu požiarnych hadíc. Zdrojom vody, ktorá sa využíva na zavlažovanie je prírodný bazén (vodná nádrž) umiestnený v rámci areálu skládky lúženca o približných rozmeroch 50 m x 10 m x 4 m.“ Kontrolný záznam neobsahuje informáciu, že kontrolnej skupine bolo fyzicky preukázané mobilné čerpadlo s hadicami a voda v prírodnom bazéne. Zasa si kladiem otázku, čo ten kontrolór kontroloval. Zdrojom vody pre prírodný bazén je totiž iba dažďová voda. Ak dva – tri mesiace priadne nezaprší, akú vodu potom čerpá to mobilné čerpadlo?
Druhá otázka v liste zo 17.5.2022 znela:
2/ Aký aktívny plán sanácie tejto skládky lúženca navrhli pracovníci Inšpekcie životného prostredia?
Odpoveď:
K bodu 2 listu č. 161807/2022 zo dňa 17.5.2022 podpísaným zástupcom primátora mesta Sereď Ľubomírom Veselickým OIOO (Odbor inšpekcie ochrany ovzdušia) Bratislava konštatuje, že podľa zákona o ovzduší v znení neskorších predpisov inšpekcia nemá priame kompetencie vo veci sanácie skládky, môže byť iba poradným orgánom pre povoľujúce orgány, aby boli pri sanácii dodržiavané ustanovenia zákona o ovzduší.
Moja poznámka. Čo povedal pán minister? Citujem: „Je trestuhodné, že doteraz Inšpekcia životného prostredia nemala aktívny plán sanácie tejto skládky, však trebárs máme nástroje aj pokuty a máme aj nástroje rozhodnutia.“ V odpovedi na prvej strane v odseku 5 ale pán Budaj píše, že inšpekcia nemá priame kompetencie vo veci sanácie odpadov. Ak je pravda toto, potom musím konštatovať, že pán minister Ján Budaj v čase svojho vyjadrenia pre média 3. 7. 2020 kompetencie inšpekcie, ktorú riadi od 22. marca 2020 ešte nepoznal.
Tretia otázka z listu zo 17.5.2022 znela:
3/ Kedy začne Ministerstvo životného prostredia SR a pracovníci jeho rezortu riešiť likvidáciu skládky lúženca?
Odpoveď na túto otázku je na prvej strane listu ministra v 6. odseku.
Citujem: „Skládka je evidovaná v Informačnom systéme enviromentálnych záťaží ako GA (010) / Sereď – Niklová huta – skládka lúženca. Na lokalite nezačalo konanie o určení povinnej osoby za odstránenie znečistenia podľa zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku enviromentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak nie je možné určiť pôvodcu alebo právneho nástupcu pôvodcu, okresný úrad v sídle kraja, ktorý konanie vedie, ho zastaví a povinnosť zabezpečiť konanie povinností povinnej osoby prechádza na štát.
Moja poznámka. Na lokalite teda konanie o určení povinnej osoby za odstránenie znečistenia nezačalo. Škoda, že pán minister neodpovedal, prečo nezačalo. Čo má ale znamenať zmienka o nemožnosti určiť pôvodcu alebo právneho nástupcu pôvodcu? Veď primátor Martin Tomčányi v piatok 3. 7. 2020 popoludní odovzdal Jánovi Budajovi do rúk zväzok dokumentov, ktoré preukazujú kroky mesta v probléme „lúženec“. Materiály obsahujú aj fotokópiu kúpnej zmluvy, ktorú podpísal konateľ spoločnosti ABH –BEL spol. s r.o. Ing. Peter Horečný. Na piatej strane zmluvy je uvedené, že „ Predávajúci berie na vedomie, že je povinný strpieť manipuláciu kupujúceho s lúžencom, ktoré je predmetom prevodu vlastníckeho práva, na pozemkoch kde sa lúženec nachádza, pričom sa kupujúci zaväzuje, že svoju činnosť bude organizovať tak, aby v maximálne možnej miere skrátil dobu konečného odstránenia haldy lúženca stanovenú na dobu max. 20 rokov.“
Spoločnosti vlastniace haldu sa menili niekoľkokrát. Aktuálne ju vlastní spoločnosť Privéefina s. r. o. Podľa údajov zverejnených v obchodnom registri je od 24. 07. 2010 konateľom spoločnosti Ing. Peter Horečný. Aby nedošlo k omylu. Nie je to menovec Ing. Petra Horečného, ktorý podpisoval zmluvu o nadobudnutí vlastníckych práv k lúžencu. Je to stále tá istá osoba. A NÁŠ ČLOVEK vo všetkých režimoch.
V utorok 13. 9. 2022 prerokovali poslanci MsZ v Seredi návrh na schválenie splátkového kalendára pre žiadateľa Privéefina s. r. o. Bratislava. V dôvodovej správe je uvedené: Dňa 04.08.2022 mesto Sereď doručilo spoločnosti Privéefina s. r. o., IČO: 36 869 074, so sídlom Mudroňova 26, 811 03 Bratislava výzvu na uhradenie dlžnej sumy vo výške 20.000,- €, slovom dvadsaťtisíc eur. Dlh tejto spoločnosti voči mestu vznikol neuhradením pokuty podľa rozhodnutia o správnom delikte č. 2379/ÚPaSP406/2019, 8182/22659 ÚPaSP 137/2021 zo dňa 27.09.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 03. 2022. Uvedeným rozhodnutím stavebný úrad uložil spoločnosti Privéefina s. r. o. Bratislava pokutu podľa § 106 ods. 3 písm. a) stavebného zákona vo výške 20.000,- €, slovom dvadsať tisíc eur. Podľa § 16 ods. 9 Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Sereď mesto môže dlžníkovi, ktorý svoj dlh písomne uznal, čo do dôvodu a výšky, povoliť primerané splátky dlhu. O povolení splátok dlhu, ktorý je nad 5 000 € rozhoduje mestské zastupiteľstvo. Dlžník doručil na mesto dňa 24.08.2022 svoju žiadosť, v ktorej žiada o splátkový kalendár v mesačných splátkach, počnúc dňom 25.10.2020, vždy k 25. v mesiaci vo výške 1.750 eur až do úplného vyrovnania predmetnej dlžoby 20.000 eur. Dlžníkom podpísaný splátkový kalendár schválený poslancami mesta do 10. 10. 2022 mestu doručený nebol. Prvá splátka na účet mesta má prísť 25. 10. 2022.
Môj záver.
Halda lúženca nezmizne ani za sto rokov. Tak ako sa štát v roku 1963 nepýtal Seredčanov, či fabriku za humnami mať chcú, nepýtal sa ich ani v roku 1994, či súhlasia s odpredajom lúženca ako trvalého zdroja znečistenia ovzdušia. Vlastníci lúžencom zasypaných pozemkov s rozlohou 36 ha môžu o náhrade iba snívať. Koľko ťažkých kovov je v prvej vodonosnej vrstve pod lúžencom netušíme. Teóriou ostali slová ministra J. Budaja: „Aktívni občania môžu pomôcť vyriešiť problémy, pred ktorými všetci pchali 30 rokov hlavu do piesku. Často, keď ideme proti odpadom a environmentálnym skládkam, ideme proti silným záujmom a pripraveným kšeftom. A môžeme to dosiahnuť, len keď nám občania prejavia podporu.“
Realita? Dve petície CHCEM ŽIŤ V ČISTEJ KRAJINE a Z ČIERNEJ NA ZELENÚ zapadli na Ministerstve životného prostredia prachom.
Ako ďalej?
Mesto môže vlastníka skládky iba kontrolovať a vydávať rozhodnutia o pokutách pri zistení neplnenia opatrení na ochranu ovzdušia. Prečo je 6,5 milióna ton lúženca malý a nie stredný zdroj znečistenia je na inú diskusiu.
Posledná veta z listu Jána Budaja znie: „Chcem Vás ale ubezpečiť, že ministerstvo robí všetko pre to, aby bola problematika odstraňovania zdrojov znečistenia na území Slovenskej republiky vyriešená čo najskôr.“
Pri čítaní slov „všetko pre to“ mám silný pocit, že toho doteraz až tak veľa nebolo.
PRÍLOHY:
