Kaštieľ očami občana

Rozvoj a výstavba Ľubomír Veselický 18. MAR 2019

Stav seredského kaštieľa je častou témou rozhovorov mnohých občanov. Nezriedka slúži na osočovanie každého, kto sa na mesto dokáže pozerať v širších súvislostiach.

Vo februári t.r. som dostal e-mail od občana nášho mesta, v ktorom ma požiadal o odpovede na otázky súvisiace s kaštieľom. Meno pisateľa nie je dôležité. V otázkach vyjadril názory mnohých Seredčanov nielen k samotnému predmetu veci ale aj ich postoje k údajne macošskému prístupu súčasného vedenia mesta ku kaštieľu. Tie názory i keď legitímne, sú ale poznačené veľmi nízkym stupňom poznania základných faktov a súvislosti. Preto som sa rozhodol uverejniť obsah e-mailu v plnom znení a moje odpovede k jeho častiam.

Občan píše: "Dobrý deň, Vážený pán Veselický, vzhľadom nato, že podľa bodovania investícií poslancami MsZ sa na kaštieľ nedostalo takmer nič, chcem sa na rovinu ako občan mesta Sereď spýtať, aké sú vlastne ďalšie plány s touto našou historickou pamiatkou"

Odpovedám: O tom, koľko peňazí na akú investičnú akciu bude v rozpočte mesta použitých, rozhoduje 19 poslancov. Vážim si, že sa so svojimi otázkami občan obrátil práve na mňa, aj keď tým zároveň osemnásť poslancov obral o možnosť vyjadriť sa k problému, ktorý sa ich týka rovnako. Pri rozhodovaní o investičných zámeroch posudzoval potrebu nákladov každý poslanec podľa vlastného uváženia. Občan sa pýta na kaštieľ. Kaštieľ ale nie je jedinou budovou v majetku mesta. Na toto mnohí akoby účelovo zabúdajú a neberú do úvahy, že v majetku mesta je toho podstatne viac, o čo sa musíme starať. Interpelácie a pripomienky na nekonanie mesta pre záchranu kaštieľa nadobúdajú intenzitu od roku 2012. Konanie predchádzajúcich primátorov a poslancov nekritizuje skoro nik. Bez povšimnutia ostal aj fakt, že štyri roky a desať mesiacov bola akákoľvek činnosť v prospech kaštieľa blokovaná výzvou RKC z 24.4.2006 na vrátenie kaštieľa cirkvi. Po nesúhlase mesta bola Okresnému súdu v Galante daná 20.4.2007 žaloba na vydanie kaštieľa. Okresný súd 13.1 2010 návrh RKC zamietol. Navrhovateľ sa odvolal na KS Trnava. KS Trnava rozsudok OS Galanta potvrdil a tento sa stal právoplatným dňom 23.2.2011.

Otázka občana: „Je vôbec záujem na jeho záchranu?“

Záujem o uskutočnenie rekonštrukciu a využitie kaštieľa sme mali aj v minulosti a tento stále trvá.

1/ Ak by tomu tak nebolo, tak by sme 3.4.2014 Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ( Regionálny operačný program, Prioritná os 3) nepredkladali žiadosť o príspevok na rekonštrukciu centrálnej časti kaštieľa vo výške 2,5 mil. €. Celkové oprávnené výdavky na projekt boli 2 489 999,91 eur, výška nenávratného finančného príspevku 2 365 499,91 eur. Uznesenie o spolufinancovaní prijalo zastupiteľstvo 7.4.2014 a naša žiadosť bola ministerstvom potvrdená 16.4.2014. Od žiadosti sme museli odstúpiť z dôvodov nedostatku času na realizáciu projektu. Príčinou bolo dlhodobé schvaľovanie projektu zo strany riadiaceho orgánu - podanie žiadosti o NFP 3.4. 2014, schválenie žiadosti o NFP 2.9.2014 (5 mes.) a dlhodobý proces verejného obstarávania (VO) z dôvodu námietok uchádzačov (opakované VO, neukončené VO). V súvislosti s podmienkami čerpania NFP neostal na samotnú vykonanie stavebných prác dostatok času, keďže termín ukončenia bol jednoznačne stanovený na 31.10.2015.

2/ Ak by tomu tak nebolo, tak by sme 15.4.2014 nepredkladali žiadosť na stavebné úpravy kaštieľa a revitalizácia zámockého parku v Seredi pre zvýšenie kultúrneho a turistického potenciálu mesta z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (600 tie € Nórske fondy) v členení celkové náklady na projekt: 823 637,16 eur, celkové oprávnené výdavky na projekt: 603 314,00 eur, nenávratný finančný príspevok: 512 817,00 eur. Naša žiadosť bola potvrdená 24.4.2014. Uznesenie o spolufinancovaní prijalo zastupiteľstvo 27.10.2014. Aj od tejto žiadosti sme museli odstúpiť z dôvodu nedostatku času na realizáciu projektu, ktoré bolo spôsobené dlhodobým schvaľovaní, projektu zo strany riadiaceho orgánu. Žiadosť bola podaná 24.4.2014 a schválená až po 6 mesiacoch 4.11.2014. Proces verejného obstarávania bol pre námietky neúspešných uchádzačov a opakovanom VO ukončený až v októbri 2015. Termín ukončenia prác bol stanovený na 30.4.2016. Podmienky čerpania nenávratného finančného príspevku nám teda určili čas realizácie na dobu šiestich mesiacov – november 2015 až apríl 2016. Úspešný dodávateľ stavebných prác nám ale odmietol podpísať zmluvu, nakoľko si bol vedomý, že práce podľa projektu do 30.4.2016 ukončiť nedokáže.

3/ Ak by tomu tak nebolo, tak by sme 13.4.2017 nepredkladali žiadosť Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky (štátny rozpočet) s názvom Obnova národnej kultúrnej pamiatky – Kaštieľ Sereď, ktorá bola potvrdená 24.4.2014. Celkové náklady na projekt boli 1 138 563,00 eur, z toho výška nenávratného finančného príspevku 863 000,00 eur. Žiadosť bola potvrdená 18.4.2017. Prijatie uznesenia o spolufinancovaní k žiadosti nebolo potrebné. Grant z dôvodu neukončeného procesu verejného obstarávania do konca roku 2017 Ministerstvo kultúry SR zrušilo.

O týchto skutočnostiach, hoci boli na stránke mesta zverejňované, nik nehovorí. Všetci majú iba plné ústa obvinení o nekonaní vedenia mesta a poslancov.

Občan sa pýta: „Alebo ako sa vraví, je kaštieľ už de facto odsúdený na zánik?

To, čo sa vraví, ovplyvniť nedokážeme. Našou úlohou je informovať a vysvetľovať čo robíme a prečo to robíme. V prípade vonkajších zdrojov si nik nechce uvedomiť, že ak by sme tieto projekty neukončili v termíne, mesto by muselo zaplatiť celú výšku rozpočtovaných nákladov. O tom, že takáto sekera by rozpočet mesta vážne ovplyvnila dúfam nik nepochybuje.

Občan sa pýta: „Podnikajú sa nejaké kroky k získaniu financií potrebných aspoň k jeho čiastočnej záchrane? Podniká sa vôbec niečo v tomto smere?“ Odpoveď je už uvedená vyššie, no nedá mi opakovane pripomenúť, že prvé voľby do samospráv sa konali v dňoch 23. a 24. novembra 1990. Nepamätám sa, že by sa bol niekto od 1. 1. 1991 do konca roka 2011 zaujímal o osud kaštieľa tak intenzívne ako dnes. Prípadne skúmal, aký konkrétny výsledok kto dosiahol. Pokusy o hľadanie kupca, či nájomníka boli, no ostali bez efektu. Táto skutočnosť ostáva nepovšimnutá a občan sa vyjadrujte tak, akoby za dnešný stav kaštieľa boli zodpovední iba súčasní funkcionári samosprávy. Skúste si spomenúť či volení funkcionári pred rokom 2011 hľadali financie na opravu kaštieľa. Od roku 2012 sme na získanie vonkajších finančných zdrojov podali tri žiadosti. Neboli sme žiaľ úspešní.

Občan sa pýta: „A budem ešte konkrétnejší, v príp. ak sa kaštieľ zosype, čo plánujete urobiť na tom mieste? Pamätnú tabuľu, tu stál kedysi kaštieľ? O ktorý sa ani len nezakoplo?

Nezakoplo? Občan kladie otázku a vôbec nevie, koľko peňazí bolo do kaštieľa investovaných. Tak aby sme boli všetci v obraze. Na technické zhodnotenie kaštieľa bolo od roku 2011 preinvestovaných 108 807,25 €. Brigádnické hodiny, či upratovanie sa vyčísliť nedajú.

Občan sa pýta: "Úprimne povedané, neviem či v Galante, v Hlohovci, v Chteľnici alebo v Mojmírovciach majú lepších odborníkov ale je naozaj veľká hanba, že kaštieľ padá na kopu a činnosť mesta je nulová"

Pisateľ pracuje iba s pojmami. Nie s faktami. Každý z vymenovaných kaštieľov bol pred rekonštrukciou v inom technickom stave. Občan však pokojne porovnáva neporovnateľné.

Kaštieľ Mojmírovce – Ktorý kaštieľ? Kaštieľ Huňadyovcov, ktorý bol pred rokom 1983 školou, kúpil ho Zväz spotrebných družstiev a dnes je prenajatý obchodnej spoločnosti alebo malý kaštieľ- kúria z roku 1812 (letohrádok Aldobrandiniovcov),sídlo regionálneho múzea, ktorý je majetkom obce? Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR poskytlo podľa zmluvy z roku 2014 obci Mojmírovce na realizáciu projektu Regionálne múzeum Mojmírovce nenávratný finančný príspevok 2 322 008,51 €, čo predstavuje 95 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu. Múzeum bolo otvorené 1.5.2016. V roku 2017 malo múzeum príjem 2 706,21 € z predaja tovaru a ostatných výnosov. Náklady na jeho prevádzku podľa výkazu ziskov a strát boli 422 718,86 €.

Kaštieľ Chtelnica – Z odhadovaných nákladov na úplnú rekonštrukciu 7 – 10 mil. €. bolo doteraz preinvestovaných cca 1,5 milióna €. Z toho finančný príspevok od MP, MK vo výške cca 1 200 000 €. Úhrada časti nákladov z rozpočtu obce Chtelnica cca 300 000 €. Využitie malých grantov SLSP, TTSK, ZSE, JAVYS cca 10 000 €. Hodnota prác obecného podniku služieb od roku 2014 180 000 €. Odhadovaný čas ukončenia celej rekonštrukcie 10 – 12 rokov. V tomto roku plánuje obec dokončiť projekt podporený z programu Obnovme si svoj dom pri spolufinancovaní obcou vo výške 5% celkových nákladov. Výsledkom už uskutočnenej rekonštrukcie je plocha 700 m2 v dvoch trojpodlažných pavilónoch. Energetické mesačné náklady (elektrina, voda, plyn) predstavujú 2 000 €. Mzdy pracovníkov obce, ktorí sa o objekt starajú predstavujú ďalšie náklady. O rentabilnosti alebo aspoň nulovom hospodárskom výsledku nemôže byť ani reč.

Kaštieľ v Hlohovci -Rekonštrukcia bola vykonaná s finančnou podporou Ministerstva Kultúry Slovenskej republiky (MK SR) a Nadácie EPH. Náklady predstavovali 2,67 milióna eur, z toho cca tretina (820 000 eur) bola z uvedených externých zdrojov. Hlohovcu teda stačilo 2,67 mil €. To je čiastka, ktorá nepokrýva ani 20 % odhadovaných nákladov na kompletnú rekonštrukciu seredského kaštieľa.

Aj kaštieľ v Galante bol v oveľa lepšom stave ako náš.

Mesto Galanta v rokoch 2015 – 2018 investovalo do rekonštrukcie ich kaštieľa z vlastných zdrojov viac ako 312 000 €. Z vonkajších finančných zdrojov získalo zo ŠR 192 399,35 € a z rozpočtu EÚ 1 635 394 €. Na úplnú rekonštrukciu odhadujú náklady do výšky 2,4 mil. €. Znovu pripomínam. Na náš kaštieľ potrebujeme odhadom 15 mil. €.

Základné informácie k hospodárskemu výsledku galantského kaštieľa sú tieto:

V zrekonštruovanom severnom krídle neogotického kaštieľa je na poschodí pamätnú izba skladateľa Zoltána Kodálya a depozitárne priestory. Na prízemí sú multifunkčné priestory na organizovanie výstav a kultúrno-spoločenských podujatí. Príjmy z výstav a prenájmu v roku 2018 boli 640 €, náklady na vykurovanie, vodné stočné, elektrinu a poplatky za telefón a internet 5 607,18 €. Do nákladov nie je započítaná mzda jedného zamestnanca.

Miestnosti nadzemných priestorov v hlavnej budove neogotického kaštieľa sú v úplne dezolátnom stave. Preto prízemie využívajú iba ako zázemie pri podujatiach organizovaných na nádvorí.

Podzemná časť hlavnej budovy je prenajatá. Príjem za prenájom v roku 2018 bol 3 937,56 €. Ostatné príjmy za svadobné a iné fotografovanie a prenájom jednej miestnosti na skladovanie v roku 2018 boli 1 300 €. Príjmy spolu 5 237,56 €. Výdavky 2018 – ročné poistenie budovy 837,42 €. Do nákladov nie je započítaná mzda jedného zamestnanca.

Všetky príklady historických budov, na ktoré sa občan odvolával potvrdzujú iba jedno. Na rekonštrukciu každého z nich boli a budú potrebné vonkajšie zdroje.

Občan píše: „Pán Veselický, uvedomte si, že ak kaštieľ padne na kopu, bude to aj Vaša hanba.“

Jeden náš „novinár“ často hovorí, že mesto to nie sú volení funkcionári, ale všetci obyvatelia Serede. V tomto má úplnú pravdu. Preto tvrdím:

Ak hanba moja, tak potom hanba všetkých obyvateľov Serede. Najmä tých, ktorí ho po skončení 2. sv. vojny kaštieľ vyrabovali, ktorí ho v rokoch 1945 – 1985 využívali a investovali iba do najnutnejších vnútorných opráv, ktorí odpílili kovové tyče spájajúce protiľahlé obvodové múry, ktorí vybúrali priečky oddeľujúce jednotlivé miestnosti kaštieľa, ktorí dvakrát podpálili strechu, ktorí spraymi striekajú steny a dvere kaštieľa, a všetkých, ktorí to mohli a mali vidieť.

Občan tvrdí : " Lebo jediné čo na každom zastupiteľstve je počuť, sú výhovorky, prečo radšej do toho neísť lebo.... Áno všetko stojí peniaze, ale plne zrekonštruovaná historická pamiatka, ktorá je upravená na komerčnú aj reprezentačnú časť si vie na seba zarobiť sama. Dokázali to všade, kde sa takéto pamiatky opravili alebo opravujú. U nás sa to nedá?"

Vlastník kaštieľa v Oponiciach sa na margo ziskovosti vyslovil takto: „Prevádzkovanie takéhoto objektu je čistá filantropia.“ (Naozaj neviem, čo by mal z toho, keby v tejto veci klamal.)

Nepoznám zrekonštruovanú historickú budovu, ktorá dokáže na seba zarobiť. Ak v to niekto verí, nech príde sám, alebo privedie na zastupiteľstvo vážneho záujemcu. Určite sa rýchlo dohodneme a kaštieľ prenajmeme na 50 rokov za jedno euro na rok. Nech si pokojne vloží svoje peniaze či vezme úver a ukáže všetkým ako si vie komerčná aj reprezentačná časť kaštieľa na seba zarobiť. K dispozícii budem mať 5 426,88 m2 úžitkovej plochy. Pri vonkajších finančných zdrojoch môže prevádzkovateľ využiť na komerčné účely maximálne 20 % plochy.

Každý kritik hovorí iba kaštieľ, kaštieľ, kaštieľ a o tom ako sa o neho nestaráme. Že kaštieľ je iba jednou z 54 budov, ktoré spolu s bytmi vo vlastníctve mesta majú účtovnú hodnotu 17 772 278,97 €, o tom kritici nepovedia ani slovo. V tých ostatných žijú naše deti a dospelí obyvatelia Serede. V budovách, ktoré na rozdiel od kaštieľa potrebujeme denne a využívame ich počas celého kalendárneho roka.

Áno § 8 zákona o obecnom zriadení okrem iného hovorí, že:

„Majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať.“ Uvedomme si ale, že zákon hovorí o celom majetku. A poslanci sú zodpovední nielen za celý majetok mesta ale aj za naplnenie všetkých výdavkových položiek, ktoré potrebujeme pre neohrozený a plynulý chod mesta. Vraví sa tomu režijné náklady. Na rekonštrukciu kaštieľa potrebujeme vonkajšie zdroje. Touto cestou ideme niekoľko rokov. Tou cestou idú nakoniec všetky obce a mestá, ktoré majú problém so svojimi historickými budovami.

Občan tvrdí: "Mesto nemá zlú finančnú kondíciu, podielové dane nielen z okolitých firiem určite nie sú malé položky ale na tvári mesta to bohužiaľ nevidno."

Ak je pisateľ schopný nevidieť 142 investičných akcií uskutočnených v Seredi v rokoch 2011 až 2018, s tým nič neurobím. Je to jeho názor. Kto chce, vidí. Kto nechce, neuvidí nikdy nič.

Investície 2011-2018:

http://www.seredskenovinky.sk/pictures/web/files/Invest%C3%ADcie11-18%20.docx