Andi Ray Haverda Band v Seredi

 

Počas prázdnin rada chodievam do Trnavy, kde sa na pešej zóne pred radnicou konajú rôzne podujatia v rámci projektu Leto na korze. Mám rada hlavne koncerty. Preto som sa potešila, keď som sa dozvedela, že na Námestí slobody v Seredi sa v auguste tohto roka uskutoční Seredské letné korzo, ktoré zorganizoval Dom kultúry Sereď – štyri augustové nedele spestrí večerný program.

 

            6. augusta bol na pláne koncert bratislavského Andi Ray Haverda Bandu, hrajúceho prevzaté rokenrolové, bluesové a country pesničky. Uskutočnil sa napriek menším komplikáciám. Prvou bolo počasie. Od rána husto pršalo a bolo jasné, že vonku sa hrať nemôže. A tak bol koncert presunutý do divadelnej sály Domu kultúry Sereď. Okrem toho hudobníkov pri príchode zdržala obchádzka z dôvodu uzatvorenia železničného mosta.

 

Napokon sa teda začalo hrať o pätnásť minút neskôr, o 18.15 hod.  Hudobníci koncert odštartovali energickým rokenrolom Little Richarda Jenny, Jenny. Andi Ray Haverda Band to hneď od začiatku poriadne rozbalil. Andrej „Andi Ray“ Haverda zanietene spieval a „vyšíval“ na klavíri, Kirill Panshine sa zdatne chopil basovej gitary, Daniel Virgovič s chuťou bubnoval a Lukáš Hrončiak podčiarkoval hudbu gitarovou hrou. Ako druhá v ten večer prišla na rad pomalá country pesnička Crazy Arms, s ktorou kedysi debutoval spevák a hudobník Jerry Lee Lewis. V Dome kultúry Sereď však zneli hlavne temperamentné rokenroly. Andi Ray dokazoval, že prezývku „slovenský Jerry Lee Lewis“ nemá len tak nadarmo. On i Lukáš Hrončiak dodávali hudbe šťavu expresívnymi sólami. Pesničku Blue Suede Shoes ozdobil potlesk poslucháčov do rytmu a počas ďalších rokenrolov Mean Woman Blues a Long Tall Sally si jeden pár z publika aj zatancoval. Pesnička Drinkin´ Wine Spo-Dee-O-Dee sa musela zaobísť bez gitaristu – menil roztrhnutú strunu. Zato však zazneli pekné dlhé sóla basovej gitary a bicích odmenené potleskom. Po trinástej pesničke Money (That´s What I Want)  nasledovala dvadsaťminútová prestávka. Potom Kirill Panshine vymenil basovú gitaru za sólovú gitaru. Zhostil sa aj spevu a kapela pod jeho vedením zahrala tri bluesovky na spôsob B. B. Kinga: Call It Stormy Monday (But Tuesday Is Just As Bad), v ktorej si gitaristi snaživo zmerali sily, Hoochie Coochie Man a Sweet Home Chicago. Obaja gitaristi sa následne riadne „vybláznili“ v rezkej inštrumentálke od Chucka Berryho Carol. Svižný rokenrol so spevom Andiho Raya Milkshake Mademoiselle znova inšpiroval pár z publika k tancu. Koncert sa zavŕšil „vypaľovačkou“ Johnny B. Goode, v ktorej si zaspievali Andi Ray i Kirill Panshine a všetci hudobníci si do vôle zasólovali.     

 

Hralo sa do 20.10 hod., pretože hudobníci chceli odčiniť svoj neskorší začiatok. Snáď si niekedy pri priaznivejšom počasí zahrajú aj na seredskom Námestí slobody pre početnejšie obecenstvo. Málokomu sa totiž chcelo moknúť cestou do Domu kultúry, kam sa rokenrol a blues ukryli pred dažďom.