Veľkonočné sviatky roku 1945 boli v Seredi krvavé, ale priniesli mier a slobodu
Veľkonočné sviatky roku 1945 boli v Seredi krvavé, ale priniesli mier a slobodu
Na Veľkonočnú nedeľu pred 79 rokmi zneli v Seredi a jej okolí delá. Ustupujúce nemecké a maďarské jednotky Skupiny armád Juh, ktorej velil generál pechoty Otto Wöhler, sa snažili využiť rieku Váh na zadržanie mohutného útoku sovietskych vojsk, preto veliteľ 8. armády generál horských vojsk Hans Kreysing sústredil medzi Nitrou a Sereďou silné zoskupenie tvorené LXXII. armádnym zborom pod velením generála pechoty Antona Grassera a tankovým zborom Feldherrnhalle II pod velením generála tankových vojsk Ulricha Kleemann, ktoré sa úporne bránilo s využitím piatich línií zákopov a protitankových priekop. Na ich vybudovaní sa od decembra 1944 podieľali najmä civilní obyvatelia, povinní pracovať v prospech Nemeckej ríše. Juhozápadné Slovensko oslobodzovali vojská Červenej armády v zostave 2. ukrajinského frontu pod velením maršala Rodiona Jakovleviča Malinovského. Rozhodujúcu úlohu pri oslobodení Serede zohrala 7. gardová armáda generálplukovníka Michaila Stepanoviča Šumilova s podporou jednotiek 1. jazdecko-mechanizovanej skupiny pod velením generálporučíka Issu Alexandroviča Plijeva, ktoré nad ránom 1. apríla rýchlym postupom cez Veľkú Maču obsadili Vlčkovce a nemeckým jednotkám v Seredi odrezali hlavnú ústupovú cestu. Pri pokuse o prerazenie obkľúčenia zničil 152. stíhací protitankový pluk a 134. tankový pluk severne od Malého Hája 7 nemeckých tankov. Sereď bola v útočnom pásme 27. gardového streleckého zboru generálmajora Jevgenija Stepanoviča Aľochina s takmer 13 700 vojakmi a dôstojníkmi. Zbor podporovala 27. gardová tanková brigáda s rumunským 2. tankovým plukom pod velením plukovníka Stana Zâtreanu. Jednotky 93. gardovej streleckej divízie dosiahli 1. apríla 1945 medzi 13:00 – 14:00 hod. východný breh Váhu na okraji lesa Paradič. 285. gardový strelecký pluk prekročil rieku severozápadne a 278. gardový strelecký pluk východne od Horného Čepeňa. 141. strelecká divízia začala prepravu cez Váh od 11:30 pod ochranou dymovej clony a do polnoci ovládla Zemianske Šúrovce a Várov Šúr. Rumunský 2. tankový pluk ich kryl paľbou tankov T-3 z výšiny Predná hora vo Vinohradoch nad Váhom. 375. strelecká divízia prenikla ráno 1. apríla 1945 do Šintavy. Do 12:30 dosiahol jej 1241. strelecký pluk breh Váhu, z chodu ho prekonal v priestore dnešnej oddychovej zóny v Dolnej Strede a do večera ovládol železničnú trať juhozápadne od Horného Čepeňa. 1243. strelecký pluk dorazil k Váhu o 17:00 západne od Váhoviec. Do polnoci postúpil na severozápadný okraj Serede. 1245. strelecký pluk do 12:00 ovládol juhovýchodnú časť Šintavy, severovýchodne od cukrovaru prekonal Váh a do večera dosiahol západný okraj Serede. Vľavo od 27. gardového streleckého zboru postupoval 24. gardový strelecký zbor. 14. gardový strelecký pluk na pravom krídle 6. gardovej vzdušnej výsadkovej divízie postupoval z Váhoviec do Dolnej Stredy, kde od 12:00 hod. čelil trom protiútokom nemeckej 357. pešej divízie. Ich odrazenie a zlomenie silného odporu si vyžiadalo nasadenie 17. gardového streleckého pluku z druhého sledu. Oslobodzovacie boje v okolí Serede si vyžiadali nemalé obete. 27. strelecký zbor zaznamenal v priebehu 1. apríla 1945 straty 37 padlých a 164 zranených, 24. strelecký zbor 23 mŕtvych a 37 zranených. Straty protivníka sa odhadovali na 270 mŕtvych a zranených vojakov a dôstojníkov. Prechod frontu spôsobil v Seredi aj materiálne škody. Nemeckí ženisti vyhodili do vzduchu most cez Váh, poškodený nadjazd nad železnicou bol spojazdnený až 12. decembra 1945, výbuch munície pri bombardovaní dvojplošníkmi Polikarpov Po-2 „Kukuruznik“ 312. nočnej bombardovacej leteckej divízie 30. a 31. marca 1945 poškodil mnoho domov v okolí námestia. Značné škody utrpel aj cukrovar, továreň na kávoviny Franck a seredský kaštieľ.
fotografie: https://pamyat-naroda.ru/