Aký dôsledok môže mať procesno – personálny audit

Primátor mesta Ing. Ondrej Kurbel v článku „ Práve dnes pracujem pre Seredčanov sto dní napísal a 3. marca 2023 aj uverejnil túto informáciu:

„Počas ostatných sto dní začala na mestskom úrade prebiehať externá kontrola, takzvaný procesno – personálny audit. Úrad je financovaný z verejných zdrojov a považujem za dôležité, aby sme ako tím dokázali poskytnúť občanom také kvalitné služby, aké len naše kapacity dovoľujú.“

Dôvod pre vykonanie auditu je uvedený v materiáli Sereď, v ktorej chceme žiť na strane č. 18. Citujem: „• zaviesť efektívnejší a transparentnejší spôsob, ktorý by postupne nahradil často zbytočné byrokratické postupy. Aby došlo k cielenej zmene, treba uskutočniť hĺbkový audit reálnej odbornej výkonnosti jednotlivých odborných útvarov.

 

Malá poznámka. Byrokratické postupy určuje legislatíva. K jej dodržiavaniu sa sľubom zaväzuje každý volený funkcionár samosprávy. Reálnu odbornú výkonnosť je možné hodnotiť kvalitou vykonaných rozhodnutí a časom potrebným na ich vydanie. Spájať niečo, na čo samospráva nemá kompetenciu výhľadovo podmieňovacím spôsobom „ by postupne nahradil“ (Kedy tak asi?)  s vykonaním hĺbkového auditu,  a očakávať zmenu k lepšiemu, to na prvý pohľad  dobre iba vyzerá. Od dosiahnutia cieľa to má ale ďaleko.  

 

Výsledok auditu by mal byť podľa všetkého už známy. Zverejnený nebol, a predpokladám, že zverejnený ani nebude. V súvislosti s ním by ale bolo  dobré vedieť, ktorá firma ho robila, a na základe akých referencií o svojej odbornosti si zaslúžila takú dôveru, aby jej závery boli pre rozhodnutia o zvýšení, či znížení počtu zamestnancov pre vedenie mesta  hodnoverné, či dokonca záväzné.

Spomínam si na audit objednaný mestom ešte pred rokom 2010, v ktorom bolo navrhnuté  zrušenie miesta vodiča úradu. Audit stál okolo 200 tis. Sk a vtedajšie zastupiteľstvo jeho závery odmietlo. Na vysvetlenie. Mesto Sereď má spoločný stavebný úrad. To znamená potrebu výjazdov pracovníčok úradu do okolitých obcí na výkon štátneho stavebného dohľadu, či iných konaní. Takýto detail vtedajší odborní audítori nezohľadnili.

 

Najhorším podnetom pre štrukturálne zmeny sú hlasy ľudí, ktorí v samospráve nikdy nerobili, poznajú ju iba zvonku, ale bohorovne tárajú o zbytočných úradníkoch. Takáto akoby „verejná mienka“  vydávaná za hlas ľudu potom spoľahlivo likviduje  aj tie procesy, ktoré fungujú.

 

Zmeny v obsadení pracovných pozícií sú určite potrené, ale mali by byť vykonané po dôkladnej analýze práce a v súčinnosti s vedúcimi oddelení.  Príklad. Ak máte na oddelení štyroch kvalifikovaných odborníkov   a za dva-tri roky sa počet posudzovaných prípadov zdvojnásobil, mali by ste prijať minimálne dve pracovné sily. Výmena štyroch starých za štyroch nových Vám nepomôže.

 

Posunúť riešenie zmien v štruktúre úradu  na vonkajší subjekt, sa môže navonok javiť ako trendové, ale z môjho pohľadu je skôr alibistické a neprofesionálne. Poviem to inak.

V opačnom prípade môže dosiahnuť iba  zneistenie zamestnancov, stratu ich  dôvery v objektívnosť riadiacich pracovníkov, vnútornú nespokojnosť podriadených s prácou samotnou, a niekedy aj ich rozhodnutie o ukončení pracovného vzťahu.