21. februára 1876 udrel Váh na Sereď plnou silou

Najdlhšia slovenská rieka Váh bola v minulosti divoká a nespútaná, rozvodňovala sa na jar, v lete alebo na jeseň takmer každý rok a povodňami trápila okolitých obyvateľov. Záznamy v archívoch a obecných kronikách sú plné správ o tom, ako kalná voda zaplavila okolité pozemky, podomieľala domy, šírila skazu smrť. Uhorská vláda sa začala zaoberať reguláciou Váhu a úpravou jeho riečneho toku od roku 1870, pričom do roku 1918 boli realizované miestne úpravy brehov vo vyše 90 lokalitách (Slovák 17.2.1931), ale intenzívnejšie regulačné práce na Váhu začali od roku 1919, pričom na regulačné práce na slovenských riekach bolo do konca roku 1924 vynaložených 18 300 000 Kčs (Slovenský denník 14.8.1925) a do novembra 1936 to už bolo 289 000 000 Kčs, z toho na úpravu vodného toku Váhu 60 000 000 Kčs (Slovenský dennik 21.11.1936). Zásadným riešením v boji s povodňami v povodí Váhu sa stala výstavba 23 priehrad a vodných elektrární Vážskej kaskády, pričom ako prvá bola v roku 1936 sprevádzkovaná elektráreň Ladce a k najnovším sa radia Vodné dielo Žilina s Vodným dielom Selice, dokončené v roku 1998. Historicky najväčšia povodeň na Váhu, ktorá spustošila Považie medzi Žilinou a Sereďou, bola zaznamenaná 20. – 27. augusta 1813. 

 

V Seredi ukázal Váh svoju silu aj o polnoci 21. februára 1876,keď sa rozvodnil a zaplavil celú obec a jej okolie. Ničiacemu prúdu padlo za obeť viac ako 180 domov a viac ako dvesto rodín prišlo o svoj majetok a zostali bez strechy nad hlavou, prosiac o pomoc, ubytovanie, odev. Podrobné správy o živelnej pohrome v Seredi priniesli Národnie noviny, vydané v Turčianskom Sv. Martine 2. a 9. marca 1876.