Odišiel človek bez domova, veľa ľuďmi opovrhovaný. No pre mňa odišiel človek, ktorý len zišiel z cesty - píše Romana

Odišiel človek bez domova, veľa ľuďmi opovrhovaný. No pre mňa odišiel človek, ktorý len zišiel z cesty - píše Romana

Udalosti a ľudia     Iveta Tóthová    
 
Bezdomovectvo sa týka každého mesta a výnimkou nie je ani Sereď. Medzi miestnych bezdomovcov patril aj pán Vojto, ktorý dlhší čas prebýval v provizórnom príbytku v prírode pri campingu. Spoločnosť mu robil oddaný psík Ajo.  
 
Seredčanka Romana Matušková dlhší čas pánovi Vojtovi a jeho psíkovi pomáhala formou jedla, teplého oblečenia, či prikrývok. K mladej žene sa pripojilo mnoho ďalších osôb. V decembri minulého roka sa jej za pomoci dobrovoľníkov podarilo vyzbierať financie na nákup nového stanu, aby p. Vojto prežil chladné noci v znesiteľnejších podmienkach.
 
Romana v tom čase napísala: „Som tak vďačná, tak sa teším, aj pán Vojto mal slzy v očiach, nevedel sa doďakovať. Aj keď to je možno pre niekoho úplná maličkosť, pre pána to znamená strašne veľa. Vážme si aj to málo, čo máme, že môžeme spať v teple, že máme každý deň čo jesť, že môžeme chodiť do práce a hlavne si vážme navzájom samých seba a pomáhajme si.“
 
Žiaľ pána Vojta jeho chatrné zdravie zradilo a navždy opustil tento svet. Romana  na sociálnu sieť napísala: "Rozmýšľala som či príspevok uverejniť, ale tí ľudia, ktorí pomáhali bez predsudkov si zaslúžia vedieť, že ujo Vojto už našiel svoj pokoj v nebíčku. Aj keď odišiel človek bez domova, veľa ľudmi opovrhovaný, pre mňa odišiel človek, ktorý len zišiel z cesty."
 
Pána Vojtecha poznali aj vo Farskej charite, nakoľko bol ich dlhoročným klientom. Dnes už nikto nevie, či sa k životu na ulici dostal vlastnou vinou alebo postupnosťou viacerých nešťastných náhod. Jedno je ale isté - nepatril medzi vypočítavých ľudí. Farská charita k jeho úmrtiu na sociálnu sieť napísala: „Vždy keď sa u nás zastavil, prosil len to nevyhnutné pre seba – či už čisté oblečenie alebo jedlo. A bol vďačný. Ku koncu, keď už nevládal, sme mu posielali veci po jeho parťákovi.“  Po pánovi Vojtovi zostal iba smútiaci psík, jediný jeho majetok. Ale zostali na neho aj spomienky ľudí, ktorí si predsa len všimli, že zostalo prázdne miesto v našom meste po človeku, dodala na záver charita.
 
Psia dušička je teraz poznačená smútkom a neistotou. No Romana ho ale napospas osudu nenechá. Dá ho veterinárne vyšetriť a bude mu hľadať nový domov.
Odišiel človek bez domova, veľa ľuďmi opovrhovaný. No pre mňa odišiel človek, ktorý len zišiel z cesty