Prešli dva roky

 

Návštevu haldy lúženca ministrom životného prostredia Jánom Budajom  3. 7. 2020 spájali nepolepšiteľní optimisti s predstavou, že po tridsiatich rokoch (1963-1993)  navážania polymetalického  prachu (lúženca) po vyťažení niklu na polia  pri fabrike, a  ďalších dvadsiatich siedmich rokoch (1993-2020) miernej a nebadanej likvidácie lúženca, dôjde k náprave. Nestalo sa.

 

Čo trochu opadlo, bolo intenzívne obviňovanie primátora z nečinnosti vlastníkom SOL. Možno tomu napomohlo oficiálne odovzdanie desiatok strán dokumentov primátorom mesta do rúk ministra Jána Budaja. Dokumenty preukazovali snahu a kroky mesta voči vlastníkovi skládky za ostatných desať rokov. Boli zverejnené a asi priniesli trochu svetla do tmy šírenej miestnym médiom, ktoré sa označuje ako nezávislé. Ľudská pamäť nie je  spoľahlivá. Preto je potrebné podstatné fakty  stále pripomínať. Veď už starí Rimania vraveli: „Repetitio est mater studiorum – Opakovanie je matkou múdrosti.“

 

Pripomeniem teda niekoľko viet z článku „Prešiel rok“, ktorý bol uverejnený na stránke mesta 2. augusta 2021. Citujem: „Vznik Niklovej huty v Seredi v r.  1963 a jej činnosť do r. 1993 bolo politickým rozhodnutím štátu. Po zmene pomerov v roku 1989 a v nasledujúcich tridsiatich rokoch žiadna z doterajších vlád nedokázala prijať rozhodnutia a vykonať také zmeny, aby hriechy minulosti,  spočívajúce v zakopaných i odkrytých ložiskách odpadov, začala efektívne riešiť. Lúženec sa v roku 1994 dostal do súkromných rúk za smiešnych 67 200 Slovenských korún. Zmluvu o výhradnom predaji lúženca uzatváral za Niklovú hutu, štátny podnik v likvidácii likvidátor Ing. Bohuslav Šmíd. Prvý majiteľ skládky sa zaviazal v zmluve s Fondom národného majetku zlikvidovať haldu do 15 rokov, teda do roku 2009. Výsledok tak ako aj v prípadoch iných privatizačných rozhodnutí (vždy to boli iba rozhodnutia vlád  SR) sa podpísal na pretrvaní skládky do dnešných dní. Dnes ju vlastní v poradí siedma spoločnosť s tým istým konateľom ako v minulosti. Podnik vstupoval do likvidácie s aktívami v účtovnej hodnote 675,5 milióna SK. Skutočné tržby za ich predaj k 31. decembru 1996 dosiahli 225,6  milióna SK. Na likvidáciu lúženca nešla ani koruna.“

 Na margo aktivity občanov povedal minister Ján Budaj aj toto: "Aktívni občania môžu pomôcť vyriešiť problémy, pred ktorými všetci pchali 30 rokov hlavu do piesku. Často, keď ideme proti odpadom a environmentálnym skládkam, ideme proti silným záujmom a pripraveným kšeftom. A môžeme to dosiahnuť, len keď nám občania prejavia podporu." 

 

Aká je ale realita? Existujú  dve petičné akcie. Jedna z novembra 2020 „Priatelia zeme“,  druhá z februára 2021 „ Z čiernej na zelenú“. Obidve žiadajú o dôsledný monitoring skládky a environmentálne schodné riešenie. Výsledok? Ako keby neexistovali. Podpora prejavená bola a na reakciu ministerstva čakáme druhý rok.

 

Minister Ján Budaj  3. 7. 2020 (vid.  https://www.youtube.com/watch?v=mlrboJMC_q4 ) povedal:

 

Na tomto mieste musím konštatovať, že výsledky avizovanej snahy zatiaľ vidno nie je.

 

Dlhoročný úhlavný priateľ mesta medzičasom zmenil rétoriku a v článku z 13.2.2022 pod názvom V Múzeu totality pribudli zdigitalizované archívne zábery na prášiacu haldu lúženca po bývalej Niklovej huti (NHS) v Seredi  napísal: “Keď u nás v štúdiu sedeli dvaja ľudia z petičného výboru „Z čiernej na zelenú“ a preberali sme petíciu navrhoval som, aby túto aktivitu postavili hlavne na desiatky rokov sa šíriacom prachu zo skládky lúženca po bývalej Niklovej huti (NHS). Aby ľuďom sústavne pripomínali, čo desaťročia dýchajú, pijú a čo môže spôsobovať a nepochybne aj spôsobuje choroby, alergie a v mnohých prípadoch podľa predpokladov aj rakovinu tak rozšírenú práve v regióne Serede. Už vtedy som mal k dispozícii originál farebného diapozitívu nafoteného niekedy v 1986 až ´90 roku, na ktorom sa nachádza pohľad na haldu lúženca intenzívne prášiacu na Mesto Sereď.“

 

Je zvláštne, že v ostatných rokoch nevyužil Miloš Majko pre dobro Seredčanov osobné  vzťahy s ministrom Jánom Budajom, na ministerstve ktorého dokonca ako externista pracoval.  

 

Otázky položené pred rokom ostali stále nezodpovedané. Preto som listom oslovil ministra Jána Budaja a požiadal som ho o odpovede. Tu je jeho znenie:

 

do rúk ministra Jána Budaja
Námestie Ľudovíta Štúra 1
812 35   Bratislava                                                                                                Sereď 17. 5. 2022                      

 

Vec: Skládka polymetalického prachu na území Serede a Dolnej Stredy

 

Vážený pán minister,

v súvislosti s pretrvávajúcim problémom skládky polymetalického prachu (lúženca) na území Serede a Dolnej Stredy ste skládku  3. 7. 2020 osobne navštívili. Z rúk primátora  Martina Tomčányiho ste prevzali dokumenty, ktoré preukazujú postup mesta Sereď pri kontaktoch so zástupcami spoločností, ktoré sú vlastníkmi skládky. V deň návštevy ste vyslovili niekoľko myšlienok a názorov, ktoré predznamenávali postup Ministerstva životného prostredia  SR v otázke riešenia tejto našej enviromentálnej záťaže. V záujme  obyvateľov Serede Vás žiadam o odpovede  na nasledovné otázky:

 

1/ Aký bol postup Ministerstva životného  prostredia  voči správcovi  a majiteľovi skládky?

 

2/ Aký aktívny plán sanácie tejto skládky lúženca navrhli pracovníci Inšpekcie životného prostredia?

 

3/ Kedy začne Ministerstvo životného prostredia SR a pracovníci jeho rezortu riešiť likvidáciu skládky lúženca?

 

S pozdravom

                                                                                                      Ľubomír  Veselický

                                                                                             zástupca primátora mesta Sereď

..............................................................................................................................................................

Do poštového priečinka MŽP SR  bol tento list uložený 19.5.2022. Do dňa 13.6.2022  po výmene niekoľkých mailov máme z MŽP SR preukázateľne iba takúto informáciu:

 

„Dobrý deň.

Na odpovedi sa pracuje. Problematika je prierezová celým ministerstvom ako aj jeho kontrolnými orgánmi. Ďakujem a prajme pekný deň

Ing. Peter Cirják, Generálny riaditeľ sekcie, Sekcia geológie a prírodných zdrojov.“

 

Záver si každý čitateľ spraví určite sám.

 

             Príloha: mailová korešpondencia