Na margo kosby

Na margo kosby

Životné prostredie a príroda     Ľubomír Veselický    
Aktuálne požiadavky mnohých občanov znejú: „Kosiť, kosiť , kosiť!  Napriek tomu, že informácie o globálnom otepľovaní a nedostatku vlahy sú permanentne takmer na dennom poriadku od botanikov, biológov, poľnohospodárov a priateľov prírody,  skupina žiadateľov kladie  každé leto tú istú otázku. Prečo nie je pokosené tam alebo tam?
 
Pripomeniem iba niekoľko vecí z botaniky. Z tráv boli vyšľachtené obilniny. Tie, z ktorých máme múku a veľmi významnú a dôležitú súčasť našej potravy. Ich životný cyklus je jednoduchý. Vyrásť, zakvitnúť  a vytvoriť semienka ako zárodok budúcej generácie. Tie dvojročné  prezimujú a kvitnú v druhom roku. Takto to funguje tisícky rokov.   
 
Nedávno som prechádzal po násype od Mlynárskej ulice po Zberný dvor. Po oboch stranách násypu krásna miestami 60 cm vysoká tráva, medzi ňou zakvitnuté  dvojklíčne a jednoklíčne rastliny. Prirodzený biotop mnohých druhov bylín a hmyzu vrátane veľmi dôležitých opeľovačov. Tomu porastu nič nechýba. Žiaľ hlúposť niektorých „precivilizovaných“  vedie k prekladaniu požiadaviek na pokosenie svahu. Možno podvedome túžia po tom, aby videli kam padnú, ak sa im podarí zbehnúť z asfaltového povrchu hrádze. O tom, že minimálne 500 rokov dozadu nebol zaznamenaný prípad straty dieťaťa vo vysokej tráve som už písal. Napriek tomu sa vo vyjadreniach kritikov vyšších tráv takéto prirovnania z času na čas objavujú. 
 
Prichádza suché a horúce leto. Tretia kosba určí zatiaľ zeleným plochám suchý režim. Nepochybujem, že verejnosťou budú potom rezonovať požiadavky na polievanie nielen trávnikov ale aj miestnych komunikácií. 
Prepáčte, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že sa sami voči sebe správame ako idioti. Spomínam si na rozhovor, ktorý som si vypočul pred mnohými rokmi. Chlapec, ktorý videl na poli pri ceste vykopané jarky a vedľa nich položené melioračné trubky, sa spýtal vedúceho výletu. „Ujo, čo to je ?
Oslovený odpovedal: „Dávajú tam potrubie, ktoré bude odvádzať z  pôdy vodu, aby ju potom mohli zavlažovať.“
 
Iný príklad. Nehospodárnemu nakladaniu s dažďovou vodou nežičí ani zákon.  Miestne komunikácie budujeme v podľa normy. Tá hovorí, že dažďovú vodu  odvádzame kanalizačnými zberačmi do kanalizácie.  V čističkách je takto voda z mrakov čistená spolu s fekáliami a splaškami plných saponátov. Upravovaná je s vysokými finančnými nákladmi, aby mohla byť vypustená do rieky. Scenár ako z toho poľa. Dažďovú vodu najprv v súlade so zákonom zriedime s fekáliami a fenolmi a potom ju od nich vyčistíme. A to už nehovorím o tom, že pitnou vodou splachujeme záchody. Prečo? Lebo dva prívody na vodu technickú a pitnú by boli drahé. Ak pitnej vody nebude, potom to bude lacné? Vodárenské spoločnosti majú obrovský modernizačný dlh. Päťdesiatročné  horizontálne rozvody sú iba zlé a horšie. Čo ak príde obdobie, že z deravých rozvodov sa pitná voda k odberateľom nedostane? Koľko bude stáť kubík pitnej vody? Katastrofický scenár? Omyl!  Reálna hrozba.
 
Pri úvahách o tom, ako sa správame k prírode a aj sami k sebe, mi vždy napadne jedna múdra veta. PENIAZE SA JESŤ, PIŤ ANI DÝCHAŤ NEDAJÚ. Prečo sa teda správame tak, ako by to nebola pravda? A vôbec, patrí nám oprávnene označenie ČLOVEK ROZUMNÝ? 
                                                                                     
Na margo kosby