Magické knižné hody - pohreb

Všetko má svoj začiatok a koniec. Napriek tomu je jednou z ľudských vlastností, že si prirodzenú existenciu smrti nechceme pripustiť. Zmienky o smrti a spôsobe pochovávanie našich dávnych predkov vnímame len ako časovo príliš vzdialené zaujímavosti, prípadne im vôbec nevenujeme pozornosť.

Ako je to s prípravou na posledný úsek života dnes? Ako tento kolobeh života vnímali generácie našich predkov? Ako to pociťovali ich potomkovia, ktorí boli so svojimi rodičmi a starými rodičmi oveľa častejšie ako my? Väčšinou ich v spoločnej domácnosti doopatrovali, prežívali s nimi každodenné  drobné starecké radosti, trápenie, žiale, občas i frfotanie, ale zároveň obdivovali pokoru, s ktorou sa chystali na druhý svet:
 

A keď príde moja posledná hodinka,

uchovaj ma od dlhotrvanlivej nemoci

a ráč mi dať dosť času na pravé pokánie,

aby ma smrť nekajúcneho v hriechu neprekvapila,

 nepripraveného nepredesila, aby som večne nezahynul.

Konečne ráč nás rodičov s dietkami spojiť vo svojom nebeskom kráľovstve.

V radosti večnej. Amen