Patrik Hano si zamiloval bojové umenie aikido

Mnohí z nás nevedia, že v priestoroch športovej haly RELAX na Mlynárskej ulici už dlhodobo trénujú deti a dospelí jedno z najmladších bojových umení - AIKIDO. Tento šport je spojením viacerých pôvodných bojových umení, z ktorých boli vynechané všetky smrtiace prvky. Cvičenie tohto japonského bojového umenia má za úlohu rozvíjať cvičenca nielen po fyzickej ale aj psychickej stránke. 

 Zastavila som po tréningu v hale RELAX sympatického trénera Patrika Hana a bola som zvedavá na to, ako, kedy a čo ho viedlo k tomu, že sa začal zaoberať práve  trénovaním detí a mládeže.

Kde a kedy ste začínali s týmto športom vy? Kto vás k nemu priviedol.  

Vždy ma priťahoval takýto druh športu a po prelomení komunistickej bariéry a otvorení hraníc sa aj na Slovensko začali valiť rôzne bojové umenia. Niektoré z nich som si vyskúšal, ale našiel som sa až v aikide. Na tréning ma pritiahol môj kamarát, spolužiak a zakladateľ Trnavského klubu Róbert Zvolenský a bolo to.

Pán Hano, pochopila som, že ste začínali s týmto bojovým umením v Trnave. Ako vznikla myšlienka spojiť seredské aikido s trnavským?

 

Áno, táto myšlienka, spojiť obidva kluby, vznikla na jeseň 1992, ale to boli úplné začiatky tohto športu aj na Slovensku. V utorok a v štvrtok sme chodili do Bratislavy, cez víkendy zase po okolitých štátoch, a to, čo sme sa naučili, sme skúšali na tréningoch v Trnave.
Asi po troch rokoch sa k nám pridal Seredčan Branislav Šilhár, ktorého sme prehovorili a 4.1.1996 otvoril Seredský klub aikida. Stal sa mojím kamarátom a pokiaľ som mal trochu času, vždy som prišiel Seredčanov podporiť.
Neskôr som si založil v Trnave vlastný klub Aikido Dojo Hano, presťahoval som sa do Vinohradov nad Váhom a začal som viacej podporovať Seredský klub. Keď sa Braňo  potom presťahoval do Bratislavy, hlavným trénerom som sa stal ja a premenoval som klub na Aikido Dojo Hano – Sereď. Vtedy sme už boli zaregistrovaní ako občianske združenie.

Názov tohto športu AIKIDO niečo znamená? 

AI - harmóniu, súlad, jednotu = znamená, že protivníka nenaháňame, nebojujeme proti nemu, ale snažíme sa s ním splynúť.
KI – energiu = prijímame, využívame a vraciame  energiu útočníka.
DO – cestu, pohyb = cesta bojovníka, na ktorú sme sa dali, ktorá nie je jednoduchá,
voľne preložené - Cesta harmónie ducha.

Povedali by ste nám v krátkosti, akú tradíciu má tento šport na Slovensku? 
Ako som už povedal, aikido prišlo na Slovensko po otvorení hraníc. Náš Klub je od začiatku založenia v Slovenskej Aikido Asociácii (SAA), je  jej riadnym členom a tiež jedným zo zakladateľov. SAA je členom  International Aikido Federation (IAF) a European Aikido Federation (EAF) Uznaná Hombu Dojo Tokio, pokračujeme v priamej línii zakladateľa Aikido. SAA združuje kluby po celom Slovensku, ale aj mimo a to hlavné v Čechách. Pre všetkých organizuje semináre, vytvára technické pravidlá a organizuje skúšky technickej vyspelosti.

Aké cvičenia a techniku používate na tréningu?
Koncentračné – snažíme sa nemyslieť na to, čo je za dverami telocvične (škola, práca, problémy), ale plne sa musíme sústrediť na „tu a teraz“.
Seba poznávacie – spoznať sa a zdokonaliť svoje telo a myseľ.
Energické – nájsť a využiť čo najviac svojej fyzickej a vnútornej energie.
Harmonizačné – splynúť s útočníkom, s prírodou a využiť ich energiu.
Sebaobranu – pre deti, ženy a dospelých proti jednému či viacerým útočníkom, aj ozbrojeným.

Zrátala som si, že sa zaoberáte týmto športom v Seredi už osemnásť rokov. Nezunovalo sa vám opakovane vysvetľovať a predvádzať jednotlivé cvičenia a hmaty malým bojovníkom? Máte možnosť zacvičiť si aj vy?
Aikido bolo a je pre mňa veľmi komplikované. Každým tréningom mám v sebe viac a viac otázok a tieto otázky si dávam už 28. rok (v Seredi 18.) a stále pribúdajú ďalšie. Ako prvá a pre mňa dlho nepochopiteľná otázka bola a je, ako môže byť „bojové umenie“ umením mieru a nekončí ublížením či zničením nepriateľa, ale harmóniou, poznaním a mierom. Všetky techniky treba neustále opakovať a skúšať v rôznych situáciách s rôznymi útočníkmi. To sa dá len na tréningoch, kde sa neustále zdokonaľujeme. Okrem tréningov nachádzame nové skúsenosti na rôznych seminároch po celej Európe. Mám ešte veľa nesplnených snov a jedným z nich je ísť do Japonska, kde vzniklo aikido. Verím, že sa mi to raz splní.

Práca s deťmi je ťažká. Poslúchajú vás a sú učenlivé? Baví ich takáto činnosť? Ako by ste charakterizovali deti v súčasnej spoločnosti?
Nielen my, ale aj deti sa neustále vyvíjajú, pretože predtým nebolo také množstvo podnetov a informácii ako dnes. Hlavne IT, elektronika a virtualizácia spútava čoraz viacej ľudí - viem to, lebo od mladosti pracujem v IT. Ale je to všetko len virtuálny svet, ktorý sa nedá nijako nahradiť osobnou, fyzickou skúsenosťou a pohybom. Je dosť ťažké odtrhnúť deti od VR, ale keď už prídu na tréning a začnú sa hýbať, sú veľmi šťastné a pohyb ich baví. K tomu ich pritiahnu hlavne rodičia, ktorí už majú určitú skúsenosť s pohybom. V dnešnej dobe sú deti veľmi vnímavé, dokonca môžem povedať, že veľmi múdre, ale pohybovo niektoré až negramotné.

Spomínate si na niektoré výnimočné talenty a máte aj takých absolventov tohto športu, ktorí sú dnes už dospelí a vodia k vám na tréningy svoje deti?
Áno. Mnoho mladých prestalo s aikidom kvôli škole, frajerke, práci, ale po určitom čase sa vracajú dokonca aj s deťmi a sú radi, že majú u nás možnosť cvičiť spoločne.

V japonských bojových umeniach majú bojovníci športovci možnosť získať vyššie technické stupne. Dostávajú ich za určitý počet odtrénovaných hodín, alebo za roky či za obtiažnosť jednotlivých prvkov, ktoré zvládnu? Kto určuje u jednotlivca, aký technický stupeň ovláda v aikide?
Naša organizácia SAA má technickú komisiu, ktorá drží dohlaď nad technickou vyspelosťou športovcov. Máme skúšobné pravidlá a skúšobný poriadok. Ten obsahuje techniky, ktoré musí zvládnuť každý, kto chce robiť skúšky technickej vyspelosti – žiacke Kyu a majstrovské stupne DAN. Na skúšky navrhuje žiakov tréner a technická komisia ich skúša na interných alebo regionálnych seminároch. No je to na každom, či sa touto cestou vydá, alebo sa venuje aikidu len pre vlastné zdokonalenie a potešenie.

Rozprávame sa tu o športovej disciplíne, o umení sebaobrany, ktorá je v tomto čase dosť dôležitá, ale povedzte nám aj vy niečo o sebe. Aké technické stupne ste dosiahli v aikide? 
Spomínal som, že je na každom jednotlivcovi, akou cestou sa vydá. Ja som absolvoval skúšky až po majstrovský stupeň 1.DAN a ďalej som sa vybral cestou samo zdokonaľovania sa a nie predvádzania sa a porovnávania, kto ma väčší DAN. Aikido vlastne nie je  športová disciplína, ale umenie. A umenie je veľmi relatívne a nemerateľné. V aikide nemáme žiadne súťaže a nesnažíme sa porovnávať, ale každý pracuje na sebazdokonaľovaní a pomoci druhému. Najlepšie je osobná skúsenosť a dobrý vnútorný pocit.

Ak si to zhrnieme, tak máte po celý školský rok postarané o dva večery v týždni, ktoré venujete hlavne práci s deťmi. Napĺňa vás táto práca na doraz, alebo máte aj iné koníčky, ktorými zrelaxujete a odpútavate sa od tohto športu? 
Pohyb ma napĺňa od malička. 7 rokov som súťažne plával, 3 roky hral hádzanú. Popri tom som sa venoval asi všetkým športom čo boli v Trnave, v ktorých som reprezentoval aj školu. Futbal, basketbal, volejbal, tenis, pingpong, cyklistiku, atletiku, gymnastiku, fitnes, lyžovanie, korčuľovanie... Relaxom pre mňa je pohyb. Mám ho v sebe hlboko zakorenený a doteraz ma napĺňa. K nemu som si ako dospelý pridal ešte motorku, potápanie a vysokohorskú turistiku. Nedokážem pochopiť, keď sa niekto sťažuje, že nič nestíha.

Čo hovorí na vašu trénerskú kariéru vaša rodina? Nebývajú niekedy nervózni z vašej absencie doma? Vaša dcéra ide vo vašich šľapajach, alebo si vyhliadla inú záľubu? 
Som veľmi rád, že ma rodina podporuje a veľa pohybu robíme spolu – teda okrem aikida (smiech). Ja nikoho do ničoho netlačím, ale snažím sa mu porozumieť, nech si každý nájde tú svoju cestu. Dcéra má 10 rokov a miluje kone (čo je aj naša vášeň), tanec a plávanie. Aikido si vyskúšala a určite sa k nemu raz dostane. Spolu robíme turistiku, cyklistiku a veľa cestujeme.

Čo by ste odkázali všetkým, ktorí stále nevedia, čomu by sa mali venovať vo voľnom čase?
Určite sa nevyhovárať, že je málo času. Je to o prioritách. Treba sa mať hlavne veľa pohybu. V tom vidím určite riešenie, ako si zachovať fyzické a mentálne zdravie. Pri pohybe sa dá vypnúť a utiecť zo systému, ktorý nás stále viac a viac ovláda a stávame sa na ňom závislí. Médiá nás ohlúpujú, virtuálny svet nás čoraz viacej pripútava a zároveň odpútava od reality. Strácame reálny úsudok a svoj názor si neurobíme zo skúseností, ale z pochybných zdrojov reklám. Skúsme sa vrátiť do prírody a inšpirovať sa ňou. Príroda je založená na harmónii AI, energii KI a pohybe, ceste DO  .

A prečo práve Aikido ?
Použijem výstižný citát: Aikido nie je zázračnou metódou odstránenia problémov. Nie je zaručená morálnosť, tolerantnosť, zodpovednosť, nezištnosť, vnútorná krása (či iná pozitívna kategória) cvičenca aikida. Umožňuje však nájsť k nim cestu a kráčať po nej od narodenia po smrť. Aikido nie je iba zábavou pre mladých. Jeho hlavný význam spočíva v celoživotnom učení sa bojovať o vlastný kvalitný a zmysluplný život.

 

Príďte sa na nás pozrieť. Tréningy prebiehajú v športovej hale RELAX, Športovo - relaxačné centrum, Mlynárska 2: Pondelok 18:00 - 19:30, Streda 18:00 - 19:30.                                                   
 
Pán Hano, tento výstižný citát skrýva v sebe množstvo hlbokých múdrych myšlienok a zároveň všetky ľudské cnosti, ktoré posúvajú človeka na vrchol ľudskosti a morálky. Je to naozaj pekné zakončenie nášho rozhovoru a ja vám prajem veľa úspechov v tak náročnej a zároveň krásnej práci, ktorú robíte v súlade s harmóniou srdca a duše.