Prečo médiá strácajú dôveru čitateľov?

Udalosti a ľudia     Ľubomír Veselický    
 
Filip Struhárik v článku zo 16. júna 2020 s názvom „Menej ľudí verí médiám, platia si za ne viac, ukázala veľká štúdia o médiách“ napísal:
Slovensko patrí medzi krajiny s veľmi malou dôverou k novinárom a situácia sa v posledných rokoch zhoršuje. Len 28 percent obyvateľov vraví, že médiám dôveruje. Pred rokom to bolo 33 percent.
 
Dominika Chrastová v článku  z 12.7.2021 pod názvom „Hospodárskym novinám sa v rebríčku dôveryhodnosti naďalej darí. Z televízií vedie TA3“ okrem iného píše:
Časť prieskumu sa venuje dôveryhodnosti médií. Podľa výsledkov výrazný počet Slovákov narazil na dezinformácie o koronavíruse. Konkrétne až 64 percent respondentov uviedlo, že zaregistrovali nesprávne informácie o ochorení COVID-19, pričom 37 percent ľudí tvrdí, že pochádzali aj od politických strán a ich predstaviteľov. Iba 12 percent považuje za zavádzajúci zdroj spravodajské médiá.
Napriek tomu je na tom slovenská dôvera rovnako ako maďarská. V oboch krajinách verí médiám len 30 percent opýtaných. Oproti minulému roku tak u nás došlo k poklesu o tri percentuálne body.
 
Toľko vonkajšie zdroje.
 
Ako to funguje v Seredi? Novinárska osobnosť v pravom slova zmysle v tomto regióne neexistuje. A ak existuje, zatiaľ sa viditeľne neprejavila. Nazvať miestneho vlastníka SOL novinárom je silno prehnané, pretože od niekoho, čo sa roky drží hesla „Informáciu možno podať tak i tak“ môžete očakávať čokoľvek, no objektívnu a nedajbože pozitívnu informáciu už vôbec nie.  
 
Posúďte sami.
 
Učiteľka ZŠ J. A. Komenského PaedDr. Darja Braunová napísala článok o tom, ako využili čas prázdnin. Z článku som vybral to, čo urobili:
- hydroizolačné ošetrenie základov,
- nové schodisko pri zadnom vchode do budovy, dobetónovali odkvapové chodníky,
-vykopali betóny a železá z pôvodných skleníkov a všetky betónové pozostatky vyviezli na skládku,
-na vyčistených miestach postavili nové detské a pre nádejných športovcov i workoutové ihrisko,
-vybudovali novú oddychovú zónu medzi pavilónmi A a B,
-zrekonštruovali sociálne zariadenia na druhom poschodí,
-do každej triedy pribudlo priame pripojenie na internet,
-v herni odstránili starý  obklad  stien a steny vymaľovali,
- vymaľovali  steny na schodisku budovy B,  v triedach 1. a 6.ročníka, v dvoch oddeleniach ŠKD
 a v časti školskej jedálne,
- do tried prvého ročníka a jazykovej učebne nainštalovali interaktívne a keramické tabule,
-do tried 1.ročníka i v školskom klube detí kúpili nový nábytok,
-v triedach doplnili nové koše a kontajnery na separovanie odpadu.
 
V elektronických novinách na stránke mesta bol tento článok uverejnený 17. septembra 2021. Na stránku SOL ho škola vložila 18. 9. 2021. O väčšine vecí, ktoré v škole pribudli sa mali možnosť presvedčiť nielen deti, ale aj ich rodičia pri otvorení školského roka 6. septembra 2021.
 
Miloš Majko ešte v ten deň uverejnil o 18:51 hod. vo svojom médiu článok pod názvom Poslanci MsZ v Seredi a primátor Tomčányi – hanbite sa !
 V článku okrem iného píše: „Chodníky vybudované za čias socializmu sú už roky rozpadnuté a rodičia mylne dúfali, že popri viac ako 5 MILIÓNOVEJ investícii do rekonštrukcie štadióna s jeho prebudovaním na 1. ligu financovanej z verejných finančných zdrojov, sa nájdu nejaké drobné aj na nový chodník pre naše deti. Peniaze na chodník, po ktorom denne prejdú stovky detí poslanci MsZ a vedenie mesta nenašli.“
Podrobné fotografie vyhotovené dnes, by mali byť dostatočnou vizitkou priorít poslancov MsZ a primátora Tomčányiho a zároveň by mali stačiť pre rodičov k zamysleniu sa nad tým, či mesto potrebuje  niekoľko miliónový štadión pre viac menej mimo Seredských a dokonca zo zahraničia nakúpených profesionálnych hráčov súkromnej akciovej spoločnosti, alebo nový chodník v areáli základnej školy za niekoľko tisíc Eur. Ide o bezpečnosť a poslanci MsZ a primátor Tomčányi si asi nevšimli, akému bezpečnostnému riziku pre ich zvrátené priority presadzované z verejných peňazí, sú denne vystavované naše deti.
Stav chodníkov na ZŠ Komenského ul. monitorujeme pravidelne viac rokov. Chodníky sú v rozklade a my sme dúfali, že keď sa tak nestalo už pred 10 rokmi, tak najneskôr počas týchto prázdnin budú chodníky nové. Nie sú.
Je takéto nakladanie s verejnými finančnými prostriedkami normálne, v súlade s verejným záujmom a v súlade s dobrými mravmi? Na túto otázku nech si dá odpoveď každý obyvateľ mesta sám.“
 
NEKOMPLEXNOSŤ  INFORMÁCIE  O  ŠKOLE  AKO  VYŠITÁ!
ZÁKLADNÉ PRINCÍPY PRÁCE NOVINÁRA hovoria okrem iného, že:
 
Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.
 
Teraz pekne krok za krokom.
1/ Poslanci ani primátor sa nemusia hanbiť za nič. Investičný rozvoj mesta pokračuje vždy podľa schváleného rozpočtu a mesto každým rokom rastie. Kto chce, ten to vidí. Kto vidieť nechce, poukazuje iba na to, čo ešte urobené nebolo. Jeden z diskutujúcich to v diskusii na SOLvyjadril slovami: „A keby aj došlo k rýchlooprave všetkého, čo v Seredi nevyzerá, ako zo škatuľky, určite by sa niekde našla nejaká prasklinka, alebo burina, za ktorú by sa podľa majstra reportéra malo celé mestské zastupiteľstvo hanbiť.“
2/ Rozoštvávanie obyvateľov a ich delenie na tých „za nový štadión“ a tých „proti novému štadiónu“ je metóda viacerých  okiadzačov . Vyvolávanie nevôle, nespokojnosti a vášní je typickým manuálom bulváru. Hlavne aby sa niečo dialo, lebo pavlačové reči sú v obľube.
3/ Pravdou je, že pri rekonštrukcii štadióna sme stále na začiatku prvej etapy. Presnejšie vo fáze projektov. Fyzicky začala iba úprava terénu.  SMS - ka do nej nateraz investovala cca 210 tis €. Tárať o piatich miliónoch, ktoré budú preinvestované v horizonte minimálne niekoľkých rokov je viac ako predčasné. Ale na dráždenie Seredčanov sa to hodí. Už chýba len pripomienka, že na slovenské koruny by to bolo 150 miliónov.
4/ Za čo sa máme hanbiť? Za to, že mesto má nové trhovisko v hodnote 457 394 €? Čo na tom, že do nových chodníkov a ciest konkrétne na Námestí SNP, Cukrovarskej ulici, oboch chodníkoch na Parkovej ulici(+ vozovka), veľkom parku, Pekárskej ulici ,Trnavskej ulici, časti ulice D. Štúra, chodníku pred Sokolovňou, chodníku od reštaurácie LUKY  na ulicu A. Hlinku, chodníku popri námestí, obidvoch chodníkoch od námestia po Minipreso na jednej strane a po reštauráciu Rambus na strane druhej už mesto preinvestovalo zhruba 300 tis. € a nový povrch chodníkov má plochu  4 100  m2? Čo na tom, že na Kostolnej ulici pribudlo parkovisko pre 28 vozidiel, že bola ukončená  prístavba MŠ D. Štúra, že ukončenou treťou etapou máme verejné osvetlenie v celom veľkom parku, že priestor medzi predajňou Vrava a svetelnou križovatkou bude onedlho kompletne zrekonštruovaný? To všetko neznamená nič, lebo neopravené schody a chodníky ZŠ J. A. Komenského sú najvážnejším bezpečnostným rizikom.  (Asi takým, akým je v lete vysoká tráva, v ktorej sa nám „tak často“ strácajú deti, alebo menšie plemená psíkov.)
5/ Je isté, že tak ako sa do plánov výstavby dostala atletická dráha v areáli ZŠ Juraja Fándlyho, tak sa do nich dostanú aj opravy chodníkov a schodov ZŠ J. A. Komenského.  Zriaďovateľom školy je mesto Sereď. Neznalosť tohto faktu však jednému diskutérovi nebránila, aby s istotou napísal, že “Je to školský areal, taketo veci by mal riešit TTSK.
(Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je dnes kráľovstvo sociálnych sietí.)
 
Dôvera čitateľov k médiám dosahuje v percentách účinnosť parného stroja.
 
Matúš Kostolný, šéfredaktor denníka SME v rámci kurzu Žurnalistická etika poukázal aj na stereotypnosť slovenskej verejnosti, ktorá vo všeobecnosti novinárom ani médiám neverí a predpojato ich spája s úplatnosťou.
Ku kľúčovým pilierom novinárskej etiky podľa neho patrí sebakritika a disciplína žurnalistov, ktoré vyúsťujú do dôvery verejnosti. Kým pri prvých dvoch princípoch považuje za kategorický imperatív uplatňovanie rovnakého metra novinárov tak na objekt svojho záujmu, ako aj na seba samých, dôveryhodnosť novinárskej práce zasa hodnotí ako existenčný predpoklad fungovania médií. Zdôrazňuje, že aj najmenšie pochybenie novinára naštrbuje kredibilitu redakcie a tým aj jej životaschopnosť. 
 
S poslednou vetou Matúša Kostolného nie celkom súhlasím. Lebo potrvá ešte veľmi dlho, kým si väčšina občanov uvedomí, že hejteri plní nenávisti, bez ohľadu na to, za koho sa vydávajú, nie sú pre nikoho prínosom a žijú iba zlobou, ktorú rozosievajú.