Vplyv potravinového odpadu na vzniku skleníkových plynov z môjho pohľadu

Vplyv potravinového odpadu na vzniku skleníkových plynov z môjho pohľadu

Životné prostredie a príroda     Ľubomír Veselický    
Enviroportál - Informačný portál rezortu MŠP SR -  Bratislava 5. augusta 2020 TASR článok  s názvom J. Budaj: Neobstojí argument, že sa obce nepripravovali triediť kuchynský odpad.
 
Citujem:
 
„Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 percentách územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia. Podľa analýzy pripadá ročne na Slováka 100 kilogramov (kg) potravinového odpadu, denne 0,27 kg potravinového odpadu.“
 
Podiel oxidu uhličitého  (CO2) na skleníkovom jave je 55 %, metánu 15 %, oxidu dusného 5,7 % , halogénových uhľovodíkov 24 % a floridu sírového 0,08 %
Rozhodujúci význam  pre spracovanie CO2 a uvoľnenie kyslíka do atmosféry má fotosyntéza prebiehajúca v rastlinách. Dažďové pralesy pokrývali v roku 1950 okolo 15 % zemskej súše (Gay, 2001). V súčasnosti je to asi 6 %, teda okolo 7 500 000 km2.                 
 
Má teda hlavný podiel na hromadení  CO2 v atmosfére rozklad potravinového odpadu,  alebo sústavný úbytok lesov, ktoré CO2 spotrebúvajú  počas fotosyntézy?
 
Ďalší príklad:  Katarína Detersová | EURACTIV.sk   - článok  s názvom: Viac než polovica vyhodených potravín z domácností skončí v komunálnom odpade
 
Citujem:
 
„Najviac potravinového odpadu podľa európskej štúdie pochádza z domácností (53 %), nasleduje oblasť spracovania potravín (19 %), spoločné stravovanie (12 %) a primárna produkcia (11 %). Najmenší podiel majú veľkoobchod, maloobchod a distribúcia potravín (5 %).“
 
Zverejňované štatistiky vytvárajú  verejnú mienku.  No pri publikovaní nedostávame komplexné informácie.  Práve preto by sme k zverejneným údajom mali pristupovať  s rezervou,  a klásť si k nim otázky.
 
Podľa analýzy, na ktorú sa odvoláva TASR vytvorí jeden Slovák  0,27 kg potravinového odpadu.   Teda trojčlenná domácnosť vytvorí denne  zhruba 80 dkg potravinového odpadu. Neviem ako inde, ale u nás to kilo nasporíme asi za týždeň. Môžem podľa vlastnej skúsenosti veriť údaju  o dennej produkcii kuchynského odpadu v množstve 0,27 kg jedným občanom bezvýhradne?
 
Podľa K. Detersovej tvorí odpad z domácností 53 % celkového množstva potravinového odpadu a najmenší podiel majú veľkoobchod, maloobchod a distribúcia potravín (5 %).
 
Nestretol som sa s prípadom, kedy by gazdiná navarila 3 litre polievky a potom z nej 1,5 litra vyliala. Možno tak robí paní Detersová. Ale v regáloch obchodných reťazcov sú stovky položiek mäsa a presolených mäsových výrobkov. Že by tie tony výrobkov v záručnej lehote nepredaných  mali  na produkcii potravinového odpadu podiel iba 5 % ?  Vážne pochybujem.
Vplyv potravinového odpadu na vzniku skleníkových plynov z môjho pohľadu