Mnohorakosť názorov

Mestský úrad     Bc. Ľubomír Veselický    
O nahradení  zastupiteľskej demokracie demokraciou priamou  a v konečnom dôsledku   pomaly aj referendom o umiestnení odpadového koša pri chodníku,  hovoria s veľkou obľubou  najčastejšie tí, ktorí v žiadnej  verejnej funkcii  nepôsobia.  Ako teda  môže vyzerať  uplatňovanie žiadostí  skupiny občanov  alebo jednotlivcov v praxi, keď platí, že koľko je  ľudí, toľko je aj chutí. V každej veci. Aj  v takej, akou  je výsadba a výrub stromov.
27. novembra 2020 bola na primátorovu adresu  doručená žiadosť o odstránenie stromov zasadených pri obytnom dome 48/49 na Garbiarskej ulici. Žiadosť podpísalo štyridsaťdva  obyvateľov, z ktorých  tridsaťdva  býva v tom dome.  Žiadosť odôvodňujú nevhodným umiestnením stromov v bezprostrednej blízkosti domu (9 metrov) odhadovanou výškou 15 – 20 metrov, ktorú stromy dosiahnu, zasahovaním stromov do výhľadu a nadmernému zatieneniu okien.  Výsadbu uskutočnila spoločnosť Avastav po preskúmaní všetkých možností na výsadbu stromov v okolí. Je potrebné uvedomiť si, že ani niekoľko árov zdanlivo voľnej zelenej plochy medzi bytovými domami  neznamená, že je na nich možné vysádzať stromy, lebo  všetky v zemi uložené inžinierske siete (plyn, voda, kanalizácia, teplovodné potrubie, elektrina)  viditeľné nie sú a všetky majú svoje ochranné pásma, v ktorých sadiť stromy nie je možné.
Druhý decembrový deň som mal telefonický rozhovor s obyvateľkou bytu na Pažitnej ulici. Oznámila mi, že sú tam žltou farbou označené dva stromy, ktoré majú byť odstránené. S ich odstránením vyjadrila nesúhlas. K jej žiadosti je potrebné povedať , že rozhodnutie o výrube bolo vydané 30.9.2020 a súvisí s vydaním stavebného povolenia  pre žiadateľa.  Územné konanie v tejto veci začalo už v januári 2019 a príslušné útvary mesta  rozhodovali v súlade s platnou legislatívou.
Príklady odlišných stanovísk k  existencii  stromov v lokalitách bytových domov  najlepšie dokumentujú skutočnosť, že vyhovieť  každej žiadosti  by v prvom prípade  znamenalo urobiť z okolia bytových domov neživé prostredie. Najlepšie by bol asi  umelý trávnik nenáročný na údržbu  a celý priestor bez jediného kríka, či stromu.
V druhom prípade  by bolo potrebné nechať rásť všetky stromy, kríky, trávy okolo bytových domov a zablokovať akúkoľvek výstavbu s rizikom,  že vlastník starého objektu, ktorý nadobudol v nádeji, že  na jeho mieste postaví niečo nové, krajšie a funkčné, na svoj zámer rezignuje a budovu nechá chátrať ďalších 30 - 40 rokov,  kým sa sama nezrúti.