Každý si robí čo chce, a my sa môžeme iba čudovať

Každý si robí čo chce, a my sa môžeme iba čudovať

Udalosti a ľudia     Ľubomír Veselický    
          Novinári sa cítia urazení, keď im niekto vyčíta ich spôsob podávania informácií.  Optimista vidí plnú polovicu pohára, pesimista vidí polovicu pohára prázdnu. Novinár by mal hovoriť o pohári naplnenom do polovice. Nič nepridávať, nič nezamlčovať.  Takto to ale v našich médiách nefunguje. V utorok 8. septembra 2020 požiadala šéfredaktorka portálu Dobré noviny Lenka Miškolciová primátora mesta Sereď o vyjadrenie  pre Dobré noviny a poslala  štyri otázky týkajúce sa článku o skládke luženca v katastri mesta Sereď, na ktorú pred časom upozornili aj aktivisti petíciou Z Čiernej na Zelenú. 
 
Dostala tieto odpovede. 
 
1, Aktivisti petíciou Z Čiernej na Zelenú pred časom upozornili na obrovskú záťaž, akou je pre životné prostredie, hora odpadu z bývalej niklovky, ktorá sa nachádza aj v katastri mesta Sereď. Viete o tom, či sa mesto snažilo za posledných 30 rokov tento problém nejako riešiť? Odpoveď:
Hneď na začiatku je potrebné povedať, že s prvou petičnou iniciatívou prišiel pán Michal Tóth a to vyhlásením petície  22. 11. 2019   pod názvom CHCEM ŽIŤ V ČISTEJ KRAJINE.Táto petícia bola vyhlásená v deň, kedy sme v divadelnej sále Domu kultúry zorganizovali  prednášku a verejnú diskusiu o  enviromentálnych záťažiach a probléme, ktorý predstavuje 6 miliónov  ton polymetalického prachu  známeho  pod ľudovým názvom luženec. Na prednáške vystúpili prof. Ing. Peter Staněk, CSc.   a Prof. RNDr. Eva Michaeli PhD.   Petícia obsahovala tieto požiadavky:
1. Zaviesť systémové opatrenie k presnej identifikácii nelegálnych a environmentálnych skládok odpadu. Poskytnutie informácií štatutárom dotknutých samospráv , kto je vo všetkých prípadoch environmentálnych skládok za aktuálny stav zodpovedný.
2. Prehodnotiť súčasnú klasifikáciu skládok a zaradiť ich podľa skutočného nebezpečenstva pre životné prostredie.
3. Na webovej stránke Ministerstva životného prostredia SR zverejniť, v akom čase budú tieto skládky odstránené, ako budú zlikvidované, asanované alebo rekultivované.
4. Kontrolovať povinnosti vlastníkov skládok a bezodkladne uplatňovať sankcie voči nim v prípade ich nečinnosti pri likvidácii enviromentálnych záťaží.
 
O druhej petícii pod názvom   Z ČIERNEJ NA ZELENÚ bolo mestské zastupiteľstvo v Seredi informované  25. 6. 2020. Táto petícia požadovala:
 
1. Analyzovať aktuálny právny stav environmentálnych záťaží.
2. Zabezpečiť rozšírený a funkčný monitoring kvality ovzdušia, podzemných vôd a pôdy.
3. Vypracovať analýzu vplyvu environmentálnych záťaží na kvalitu verejného zdravia.
4. Vypracovať komplexný projekt rekultivačných a sanačných opatrení.
5. Pripraviť a spustiť financovanie sanačných prác.
 
V materiáloch mesta Sereď sa preukázateľne nachádzajú dokumenty, ktoré preukazujú moju snahu ako primátora a príslušných zamestnancov mesta o zlepšenie podmienok ovplyvňujúcich životné prostredie pri skladovaní haldy polymetalického prachu nazývaného ľudovo luženec. Sú to:
 
-  Záznam  z rokovania  zo  dňa  14.9. 2011
-  Záznam z rokovania  zo  dňa 24.1. 2012
-  Záznam z rokovania  zo  dňa  4.5. 2016  
 
- V marci 2017 sa uskutočnilo stretnutie primátora Serede s vtedajším   ministrom ŽP   p. Sólymosom .  Predmetom  rokovania aj  otázka skládky  luženca   v našom  meste.     
- Mesto Sereď vydalo 14. 5. 2019 Rozhodnutie o správnom delikte spoločnosti Privéefina s. r. o. Bratislava.
-Spoločnosť Privéefina s. r. o. Bratislava predložila 31. 7. 2019 informácie o priebehu prác na zníženie prašnosti v priestoroch odkaliska bývalej Niklovej huty.
- Mesto Sereď zaslalo 5. 8. 2019 oznámenie na Slovenskú inšpekciu ŽP Bratislava – malý zdroj znečisťovania – skládka luženca.
 - Okresný  úrad   Trnava -  vyžiadal  zaslanie  spisového  materiálu  - 7.10. 2019
- Mesto Sereď predložilo 10. 12. 2019 žiadosť o prehodnotenie kategorizácie skládky luženca Okresnému úradu v Galante.
- Mesto Sereď 13. 5. 2020 odoslalo žiadosť o vykonanie odborného štátneho dozoru Slovenskej inšpekcii ŽP Bratislava.
   
          2, Aké sú ďalšie kroky mesta Sereď, prípadne v spolupráci aj s obcou Dolná Streda?
Takto položená otázka môže budiť dojem, že iba dotknuté miestne samosprávy majú robiť nejaké kroky pre riešenie skládky. Preto je potrebné veľmi zreteľne a jasne povedať, že nie samosprávy ale  štát zlikvidoval Niklovú hutu a likvidátor predal v roku 1994 skládku za 66 700 Slovenských korún súkromnej spoločnosti. Do dnešných dní skládka niekoľkokrát oficiálne zmenila majiteľa. Skládka je stále v súkromnom vlastníctve a Sereď  a  Dolná Streda nemajú reálny  dosah na   vyriešenie tohto enviromentálneho problému. Túto skládku ako aj iné enviromentálne záťaže na Slovensku musí vyriešiť  štát  - ministerstvo životného prostredia SR. Preto bol dňa 16. 6. 2020 ministrovi životného prostredia SR Jánovi Budajovi odoslaný list so   žiadosťou o riešenie skládky polymetalického prachu, ktorý sa nachádza v katastrálnom území mesta Sereď  a obce Dolná Streda.
 
3, Na miesto nebezpečnej skládky pred časom prišiel aj minister životného prostredia Ján Budaj. Posunulo sa odvtedy nejako riešenie tohto problému?
Minister prijal naše pozvanie  a skládku navštívil 3. 7. 2020. Z moji rúk prevzal fotokópie všetkých dokumentov, ktoré preukazujú okrem iného aj povinnosť vlastníka skládky túto likvidovať. O  krokoch vykonaných ministrom Jánom Budajom  pri riešení skládky luženca sme doteraz informovaní neboli.
 
4. Aktivisti okrem iného požadujú aj monitoring skládky, respektíve jej dopadu na životné prostredie a zdravie ľudí. Prednedávnom v Seredi pribudla stanica na monitorovanie kvality ovzdušia, údaje, ktoré zbiera, však nie sú verejnosti dostupné. Máte nejaké informácie o tom, prečo je to tak? Prípadne, je možné, že sa to v budúcnosti zmení?
Aktivisti v petícii z júna 2020 funkčný monitoring kvality ovzdušia požadujú, ale v tejto veci sme s SHMÚ Bratislava boli v kontakte  už v roku 2016.  Vtedy sme sa dohodli nainštalovanie monitorovacej stanice ovzdušia v našom meste a na jar 2017 sme uzatvorili nájomnú zmluvu  na potrebnú plochu. Vzhľadom na rôzne prieťahy v príprave a následnom obstarávaní  bola táto monitorovacia stanica uložená  na prenajaté miesto až 14. 7. 2020. Podmienkou poskytovania informácií o stave ovzdušia  v Seredi je prevádzka stanice.  SHMÚ Bratislava nám oznámil , že po napojení stanice na elektrickú sieť  by monitorovacia stanica mala byť funkčná do konca mesiaca september 2020.
.......................................................................................................................................................
V závere mailu napísal primátor mesta ešte takúto požiadavku:
Vážená pani redaktorka, žiadam Vás, aby moje odpovede vo Vašom článku boli uverejnené neskrátené, teda v plnom znení.
 Ing. Martin Tomčányi, primátor mesta Sereď
 
Článok Lenky Miškolciovej bol uverejnený na webe Dobré noviny  17.09.2020 o 20:09 pod   názvom  30-ročná toxická skládka pri Seredi ohrozuje zdravie až milióna ľudí. Zastaviť to teraz môžete aj vy.
 
Tu je jeho obsah:
Obrovská kopa odpadu pri Seredi znečisťuje takmer celé západné Slovensko. Zbaviť sa 30-ročnej toxickej skládky môžete teraz pomôcť aj vy.
Areál bývalej Niklovej huty sa rozprestiera v katastri mesta Sereď a obce Dolná Streda. Oba si však s problematickou skládkou nevedia rady, areál je totiž v rukách súkromníka. 
Obrovskú kopu odpadu si už určite všimol každý, kto mal kedy cestu okolo Serede. Málokto však zrejme vie, že kopa prachu je v skutočnosti jednou z najväčších neriešených envirozáťaží na Slovensku. Kopec s rozlohou až 30 hektárov je pozostatkom štátneho podniku Niklová huta Sereď, ktorý fungoval od roku 1963. Až do zatvorenia továrne niklová huta ročne vyprodukovala 300-tisíc ton jemného kovového prachu. Výroba sa zastavila v roku 1993 a po niklovej hute zostala len toxická skládka odpadovej rudy - lúženca, ktorú dnes môžeme „obdivovať“ z auta.
Nejde však len o to, že by viac ako 30-ročná skládka odpadu znehodnocovala pohľad na krajinu. Odpad, ktorý vznikal pri procese lúhovania niklovej rudy, má neblahý dopad ako na životné prostredie, tak aj na zdravie ľudí. A to nielen Seredčanov, ale takmer milióna obyvateľov západného Slovenska.
 
Ročne zo „zabudnutej“ skládky lúženca odfúkne do okruhu 50 kilometrov od Serede až 600 ton prachu. 
Dopad na životné prostredie sa ako-tak monitoruje až od 90-tych rokov.
„Dopad na životné prostredie a ľudské zdravie sa viac-menej začal sledovať až v 90-tych rokoch. Od roku 1993 je skládka lúženca a areál v súkromných rukách, v roku 1994 padlo prvé rozhodnutie o rekultivácii, je rok 2020 a občania sa musia stále dožadovať rekultivácie skládky. Viaceré štúdie zistili znečistenie podzemných vôd, znečistenie pôdy v okolí haldy, prach zo skládky lúženca zasahuje počas veľmi prašných dní územie do vzdialenosti až 50 kilometrov. Merania, ktoré sa robili, často zistili prekročenie limitných hodnôt, ktoré hovoria o vysokom potenciáli ohrozenia životného prostredia a ľudského zdravia,“ vysvetlila pre Dobré noviny aktivistka Miroslava Sabová Dudášová, ktorá je jednou z iniciátoriek petície Z Čiernej na Zelenú. 
 
Čo žiadajú aktivisti? 
 
Ako sa píše na webe Z Čiernej na Zelenú, aktivisti aj prostredníctvom petície žiadajú konkrétne riešenia na konkrétne problémy. Medzi ich hlavné požiadavky patria: 
►Analýza aktuálneho právneho stavu environmentálnych záťaží,
►zabezpečenie rozšíreného a funkčného monitoringu kvality ovzdušia, podzemných vôd a pôdy,
►vypracovanie analýzy vplyvu environmentálnych záťaží na kvalitu verejného zdravia,
►vypracovanie komplexného projektu rekultivačných a sanačných opatrení,
►príprava a spustenie financovania sanačných prác.
►Petíciu môžete podpísať priamo na stránke z Čiernej na Zelenú aj vy.
 
Znečistenie sa týka približne milióna ľudí
Aktivisti petíciou upozorňujú nielen na environmentálnu záťaž, ktorú skládka lúženca predstavuje, ale aj na možné ohrozenie ľudského zdravia. O znečistení, ktoré sa netýka len Seredčanov, ale aj približne ďalšieho milióna ľudí žijúcich na západnom Slovensku, nakrútili aktivisti aj video, v ktorom problém bližšie vysvetľujú:
Toxická skládka je v rukách súkromníka, mesto si samo nevie pomôcť
Areál bývalej Niklovej huty sa nachádza v katastri mesta Sereď a obce Dolná Streda. Ako pre Dobré noviny povedal aj primátor mesta Sereď Martin Tomčányi, mesto sa už v minulosti viackrát snažilo problém toxickej skládky lúženca riešiť, avšak problémom je, že areál je v rukách súkromníka: „Je potrebné veľmi zreteľne a jasne povedať, že nie samosprávy ale štát zlikvidoval Niklovú hutu a likvidátor predal v roku 1994 skládku za 66 700 slovenských korún súkromnej spoločnosti. Do dnešných dní skládka niekoľkokrát oficiálne zmenila majiteľa. Skládka je stále v súkromnom vlastníctve, mesto Sereď a obec Dolná Streda nemajú reálny dosah na vyriešenie tohto environmentálneho problému. Túto skládku ako aj iné environmentálne záťaže na Slovensku musí vyriešiť štát, vláda a ministerstvo životného prostredia SR. Preto bol dňa 16. 6. 2020 ministrovi životného prostredia SR Jánovi Budajovi odoslaný list so žiadosťou o riešenie skládky polymetalického prachu, ktorý sa nachádza v katastrálnom území mesta Sereď a obce Dolná Streda,“ ozrejmil primátor Serede.
 
Merania, ktoré sa už uskutočnili, často zistili prekročenie limitných hodnôt, ktoré hovoria o vysokom potenciáli ohrozenia životného prostredia a ľudského zdravia.  Snahu primátora mesta Sereď aj starostu obce Dolná Streda priznávajú aj aktivisti, ktorí už s oboma o probléme komunikovali: „Obaja vynaložili snahu a spravili nejaké kroky a tie nám aj prezentovali. Je dôležité, aby štát spolupracoval na lokálnej aj regionálnej, aj štátnej úrovni, inak sa environmentálne záťaže na Slovensku nikdy nevyriešia. Všetci poznáme, akou rýchlosťou pracujú úrady na Slovensku a v našom prípade ide o 30-ročnú prácu. Ani na miestnej, ani na regionálnej, ani na národnej úrovni takto nemôžu úrady pristupovať k problému, ktorý môže ohrozovať zdravie takmer milióna obyvateľov,“ myslí si Sabová Dudášová. 
 
Stanovisko štátu? Kto znečisťuje, ten platí
Ministerstvo životného prostredia SR nás takisto informovalo, že areál je v súčasnosti v rukách viacerých súkromníkov, nevyužíva sa a chátra. Štát však podľa ich vlastných slov nemôže v súčasnosti zasiahnuť a toxickú skládku odstrániť: „Za znečistenie pochádzajúce z tejto skládky má zodpovedať pôvodca znečistenia. Ak ho už nebude možné určiť, zodpovednosť prechádza na vlastníka nehnuteľností. Len v prípade, ak nik z nich nemôže byť určený, za povinnú osobu za odstránenie environmentálnej záťaže, zodpovednosť môže prevziať štát. Štát nemôže automaticky prevziať zodpovednosť tam, kde sa musí uplatniť princíp „znečisťovateľ platí,“ informoval Dobré noviny Slavomír Held z odboru komunikácie MŽP.
 
Skládku lúženca pri Seredi a areál bývalej niklovky navštívil počas svojho výjazdu v Trnavskom kraji aj minister životného prostredia Ján Budaj. Na mieste sa stretol nielen s trnavským županom Jozefom Viskupičom, ale aj s primátorom mesta Sereď Martinom Tomčányim, starostom Dolnej Stredy Ľubošom Šúrym a aj s aktivistami, ktorí problém v mysli ľudí znova oživili svojou petíciou. „Minister prijal naše pozvanie a skládku navštívil 3. 7. 2020. Z mojich rúk prevzal fotokópie všetkých dokumentov, ktoré preukazujú okrem iného aj povinnosť vlastníka skládky túto likvidovať. O krokoch vykonaných ministrom Jánom Budajom pri riešení skládky lúženca sme doteraz informovaní neboli,“ informoval nás primátor Serede Tomčányi.
Minister životného prostredia pred časom miesto toxickej skládky aj osobne navštívil.  „Pán minister sľúbil, že sa na tento problém bude pýtať Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Nevieme, či tak urobil. Ak to bude možné, určite sa s ním radi stretneme a prediskutujeme ďalšie kroky. Aktuálne sa zameriavame na kampaň a zber podpisov. Potrebujeme totiž ukázať, že problém netrápi piatich ľudí, ktorí petíciu spustili, ale ide o problém tisícok občanov tohto štátu,“ povedala o stretnutí Sabová Dudášová.
 
Merania znečistenia nie sú verejné, ľudia tak nevedia, ako veľmi skládka môže škodiť
Jednou z vecí, ktoré petícia žiada, je aj zabezpečenie funkčného monitoringu kvality ovzdušia, podzemných vôd a pôdy. Merania, ktoré sa uskutočnili ešte v 90-tych rokoch, zistili potenciálne ohrozenie životného prostredia a ľudského zdravia. „Zásah štátu však neprišiel ani po týchto meraniach. Ak sa uskutočnili následné štúdie, neboli zverejnené. Dá sa teda povedať, že skládka lúženca a areál niklovej huty predstavujú obrovské riziko ohrozenia prírody aj zdravia, nemáme však údaje na to, aby sme mohli prehlásiť, že environmentálne záťaže pri niklovej hute v Seredi naozaj ohrozujú zdravie občanov. Preto okrem pravidelných meraní a zverejňovania výsledkov žiadame aj analýzu dopadu týchto envirozáťaží na ľudské zdravie,“ vysvetľuje Sabová Dudášová. 
Lokalita skládky je aktuálne monitorovaná geológmi. Monitorovanie podzemných vôd má prebiehať do konca roka 2020. V podzemných vodách sa objavili íony niklu, zinku aj kobaltu. Ministerstvo životného prostredia nás informovalo, že lokalitu toxickej skládky aktuálne monitorujú geológovia zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Tí už  podľa ministerstva uskutočnili 219 odberov vzoriek podzemných vôd z 26 monitorovacích objektov, 8 vzoriek povrchových vôd a 4 vzorky podzemnej vody z obecného prameňa v Dolnej Strede. Monitorovanie podzemných vôd bude prebiehať do konca roku 2020. Okrem toho sa jednorazovo odobrali vzorky pôdy z blízkeho a širšieho okolia skládky lúženca a sedimenty z Váhu v Seredi a zo zátoky v Dolnej Strede.
 
V podzemných vodách širšieho okolia lúženca sa nezistilo znečistenie alebo distribúcia stopových prvkov. V jeho tesnej blízkosti, na jeho severozápadnej strane a severne od neho, sa potvrdili nadlimitné obsahy amónnych iónov a niklu, zinku a kobaltu. Z pôdnych vzoriek v tesnom okolí areálu niklovej huty boli namerané nadlimitné obsahy chrómu a niklu. V širšom okolí hodnoty neprekračovali legislatívne limity.
 
Údaje o miere znečistenia ovzdušia by mali byť verejné do konca septembra. O miere znečistenia ovzdušia však údaje dostupné dodnes nie sú. Aktivisti videli nádej v tom, že v Seredi pribudla prvá meracia stanica na kvalitu ovzdušia. Najbližšiu by ste inak našli v Trnave. Čísla, ktoré meracia stanica v Seredi zbiera, však stále nie sú verejné. Ministerstvo tvrdí, že stanica ešte nie je pripojená. Keď sa to zmení a začne merať mieru znečistenia, údaje by podľa ministerstva mali byť dostupné na webe SHMÚ. Konkrétnejšie sa k tomu však už vedel vyjadriť seredský primátor: „Podmienkou poskytovania informácií o stave ovzdušia v Seredi je prevádzka stanice. SHMÚ Bratislava nám oznámil, že po napojení stanice na elektrickú sieť by monitorovacia stanica mala byť funkčná do konca mesiaca september 2020.“
Stanica tak síce možno už do mesiaca odpovie na otázku, ako veľmi prach šíriaci sa až 50 kilometrov od skládky odpadu, skutočne znečisťuje ovzdušie, no vyriešenie envirozáťaže, ktorú areál niklovky predstavuje, bude ešte behom na dlhé trate: „Environmentálne záťaže sú problémom celej krajiny. Ich odstraňovanie bude trvať desiatky rokov. Tempo riešenia bude závisieť od disponibilných zdrojov. Ako však minister povedal pri návšteve Trnavského kraja, problém s Niklovou hutou by chcel riešiť už v najbližších mesiacoch,“ uviedol odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia.
...............................................................................
Čo vyčítam pani šéfredaktorke Dobrých novín?
 
1/ Ignorovala komplexnú informáciu od dvoch petíciách, ktoré v Seredi vznikli a o petícii Chcem žiť v čistej krajine z 22.11.2019 neuviedla v článku ani slovo. To nie je fair a svedčí to naozaj iba o tom, že informácie novinári podávajú tak, ako sa im páči. Prečo písala iba o druhej petícii, vie iba ona sama.
 
Čo chválim pani šéfredaktorke Dobrých novín?
 
Časť, v ktorom hovorí o stanovisku štátu. A tu je potrebné dobre sa zamyslieť nad uverejneným oficiálnym vyhlásením, ktoré znie, citujem: „ Štát však podľa ich vlastných slov nemôže v súčasnosti zasiahnuť a toxickú skládku odstrániť.“
Štát teda nemôže zasiahnuť, ale podľa nasledujúceho vyjadrenia by chcel  problém riešiť. Citujem: „Ako však minister povedal pri návšteve Trnavského kraja, problém s Niklovou hutou by chcel riešiť už v najbližších mesiacoch,“ uviedol odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia.“
 
Korunu všetkému nasadil pán Slavomír Held, ktorý povedal, citujem: „ Štát nemôže automaticky prevziať zodpovednosť tam, kde sa musí uplatniť princíp „znečisťovateľ platí,“ informoval Dobré noviny Slavomír Held z odboru komunikácie MŽP.“
 
Tak toto je tragédia. Seredčania nikdy nežiadali štát, aby tu Niklovku postavil. Nemali čo povedať do jej prevádzky, hromadenia polymetalického prachu – luženca na zabratých súkromných  pozemkoch ani do predaja haldy luženca súkromnému vlastníkovi.  A teraz sa majú zmieriť s tým, že štát nemôže prevziať zodpovednosť za enviromentálnu záťaž, lebo „sa musí“ uplatňovať princíp „znečisťovateľ platí“. Hoci problém s Niklovou hutou by pán minister chcel riešiť už v najbližších mesiacoch.
 
Čo z toho  s veľkou pravdepodobnosťou vyplýva?
 
1/ Nie dve, ani dvadsať petícií so žiadosťou o riešenie luženca  s ministerstvom životného prostredia nepohne. Prečo? Lebo na Slovensku sa nachádza viac ako 25 tisíc nelegálnych skládok, ktoré nie sú identifikované a ďalších 1500 enviromentálnych záťaží, medzi ktoré patria napríklad  skládka luženca v Seredi, skládka kyslých gurlónov Predajná  I a Predajná II v areáli PETROCHEMA Dubová, odkalisko Rudňany, Most pri Bratislave . Skladovanie 500 ton toxického a karcinogénneho odpadu z výroby PCB látok (polychlórované bifenyly ) z čias bývalého režimu v závode Chemko Strážske, je ekologickou bombou najvyššieho kalibru.  Podľa štúdie Slovenskej zdravotníckej univerzity majú obyvatelia z Michaloviec doteraz najvyššie namerané hladiny PCB v krvi na svete. Koľko nebezpečných látok koluje v krvi obyvateľov Serede a okolitých obcí zatiaľ nik zo Slovenskej zdravotníckej univerzity nemeral.
 
2/ Šesť miliónov ton luženca štát môže naozaj chcieť riešiť v najbližších mesiacoch, ale veriť tomu budeme môcť  iba vtedy, keď výsledok uvidíme na vlastné oči. 
 
Každý  si robí čo chce,  a my sa môžeme iba čudovať