RNDr. Pavol Ištok - k lužencu

Životné prostredie a príroda     RNDr. Pavol Ištok    
Dovoľujem si reagovať na informácie uverejnené v ostatných dňoch v médiách (2 články v SN september 2020; Aktuality Plus 01.09.2020) vo veci lúženca a niklovky (NHS) a vecí súvisiacich.
Oceňujem, že je veľmi dobré a správne, ak sú v médiách uverejňované informácie spojené s touto tragickou environmentálnou záťažou krajiny a dáva sa priestor viacerým aktivistom. Potrebné však je, aby informácie v médiách boli pravdivé. Ak nie sú pravdivé, ak sú podľa vzoru „JPP“ pozliepané, tak výsledkom bude, že tento dobrý úmysel vyjde nazmar a konečný efekt bude skôr opačný, teda ľudia sa prestanú o niklovku zaujímať, lebo rýchlo zistia, že nie sú korektne informovaní. A to bude škoda.
Ako vstupnú informáciu v spojitosti s tam publikovanou nepravdivou, resp. „nepresnou“ informáciou, že monitoringy sa vykonávajú iba v ostatných 4 rokoch... vôbec to nie je pravda, pretože:
Iniciálne monitoringy prevádzky NHS boli vykonávané už koncom 60. rokov na populácii hrabošov (stav pľúc, srdca, pečene, mozgu) z areálu a okolia skládky lúženca (Katedra zoológie UK BA). Zistenia boli porovnávané s odbermi z predpokladane nekontaminovaných a menej kontaminovaných oblastí stredného Považia, M. Karpát, Vinohradov n/V., N. Bane... Výsledky v okolí niklovky boli jednoznačné a otrasné a zdá sa mi, že neboli publikované.
V 70. rokoch, ak sa nemýlim, asi na podnet ŠM Galanta bol uskutočňovaný monitoring kvality rastlinnej produkcie v spojitosti s prašným spádom v zónach najmä na južnej strane skládky. Zistenia boli otrasné. Navrhnuté preto boli zmeny osevných postupov a pestovaných druhov s odporúčaním nie pre ľudskú spotrebu. To sa čiastočne (nakrátko) aj stalo. Zistenia boli k dispozícii iba niektorým orgánom a asi neboli zverejnené.
Vzhľadom na nepriaznivé účinky skládky boli už koncom 70. a v 80 rokoch navrhované a prediskutované alternatívy opatrení na zníženie jej prašnosti a obmedzenie kontaminácie podzemných vôd (prekrytie žb panelmi, PVC fóliami, postrekmi duvilaxom,...) v gescii ONV a KNV. Opatrenia boli uskutočnené iba v rozsahu testov...
Od roku 1992 a kontinuálne až do roku 1999 boli vykonávané monitoringy podzemných a povrchových vôd a pôd v areáli, v okolí a pod skládkou lúženca, v okolí a pod skládkou popolovín, a v inundačnom kanáli, ktorým boli vypúšťané odpadové splaškové a technologické vody priamo do Váhu(!). Závery prác boli dané k dispozícii aj mestu Sereď a obci Dolná Streda..., ostali však nepovšimnuté.
Teda, ak viem počítať, tak je to 50, resp. 30 rokov a nie 4... a to je čosi iné... Prekvapilo ma, že mesto s týmito informáciami nepracuje, hoci som im niektoré už skôr odovzdal a vyzýval  na ich použitie... načo, však...
Na tieto monitoringy neskôr priamo nadviazali monitoringy v gescii ŠGÚ DŠ (organizácia MŽP SR), pričom využívali aj už skôr vybudované studne pre odbery podzemných vôd.
Na základe tohto (podľa poslednej odrážky) som publikoval súhrnnú informáciu „Staré záťaže v okolí Niklovej huty v Seredi, potreby a možnosti ich riešenia“ (Vodohospodársky spravodajca, roč. XLIII, čís. 10 Bratislava 2000) aj s foto a odkazmi na použitú literatúru. Článok som asi pred 8 rokmi dal k dispozícii aj mestu Sereď. Zdá sa, že zbytočne.
Okrem toho v spolupráci OÚŽP a RÚVZ GA (MUDr. Ľ. Štálnik) sme pripravili koncepciu zberu a analýzy údajov o zdravotnom stave obyvateľov okresu v spojitosti s kontamináciou prostredia prevádzkovaním NHS a Dusla Šaľa. Projekt bol po viac ako roku ukončený z dôvodov obáv „mocných“, teda politických.
Okrem týchto bol uskutočnený a publikovaný „Botanický inventarizačný výskum Skládka lúženca pri bývalej Niklovej huti v Seredi“ (Ing. J. Izsóf, SAŽP CER Košice, Trnava 1999).
Okrem toho spolu s primátorom V. Vranovičom som bol členom Malej pracovnej skupiny MŽP SR (2000) pre stanovenie Princípov riešenia kontaminovaných území (podklady pre metodiku a tvorbu právnych predpisov o starých environmentálnych záťažiach). Z vôle „mocných“ práca skupiny bola skončená. Stratili sme ďalších 12 - 15 rokov...
Môžem teda tvrdiť, že ani doba po roku 1989 nepriala riešeniu problémov starých environmentálnych záťaží... Dobrú koncepčnú prácu vykonali p. Tirpák, Miklóš, Hraško, spočiatku aj Zlocha a teraz Budaj. Tí ostatní „ministri“ - no, škoda reči a peňazí... bolo to najmä o ich mentálnom a obchodnom nastavení...
Všetky tieto problémy som žiadal vniesť aj do 5, či 6 bakalárskych a diplomových prác pri ktorých som bol konzultant, alebo oponent, spolupracujúci vedúci,... a do ÚPN VÚC Trnavský kraj, teda dávno predtým, ako sa vtedajší primátor mesta zobudil, alebo súčasný začal ťažkopádne a neproduktívne komunikovať s majiteľom skládky...
K tomu ostatnému: skládka prešla do súkromných rúk podľa zmluvy medzi štátom v zastúpení MH SR a likvidátora... s podmienkou jej likvidácie do 15 rokov. Pôvodne formulovaná doktrína bola, že z výnosov likvidácie bude (mala byť) hradená rekultivácia skládky lúženca. Spočiatku rezonovala téza, že skládka ostane vo vlastníctve štátu, ktorý sa postará a zabezpečí... A zrazu sme sa dozvedeli, že skládka bola predaná... to sme si s primátorom Benom dobre a neslušne zanadávali, lebo zo strany štátu to bol obyčajný sprostý podraz na obyvateľoch... takže „mocní“ zbabelí zasa rozhodli...
Na vysvetlenie: žiaden primátor takúto kúpno-predajnú zmluvu s podmienkou nevydával, lebo nebol na to oprávnený... (kto si chcel touto informáciou urobiť zásluhy?) a teda vôbec nikto takúto zmluvu nemohol osobne vidieť, lebo jednoducho taká nikdy nebola...
Pre vysvetlenie: pokiaľ nebol naplnený termín podmienky tejto zmluvy (likvidácia skládky do 15 rokov), tak úrady nemali dôvod konať...  to iba na okraj k zmienke, že úrady nekonali.... Až po tomto termíne mohli úrady objektívne začať konať... Odporúčam prečítať si rozhodnutia úradov životného prostredia (obvodného a okresného) v tejto spojitosti... Preto opakovane pripomínam, že Mesto Sereď je príslušným orgánom ochrany ovzdušia a príslušným stavebným úradom a tiež MH SR má toho za ušami dosť. Žiadalo by sa obrátiť pozornosť...
K info v SN - založenie skládky lúženca je vraj 17 m pod terénom (M. Tóth, OZ Naša planéta): buď ide o nesprávnu info M. Tótha, alebo o nesprávnu interpretáciu jeho info, alebo info vytrhnutú z kontextu, ktorý pôvodne je o čomsi úplne inom... Každopádne táto informácia je úplná hlúposť a teda je to vedomá dezinformácia (a tak aj dopadla konferencia v minulom roku...). Načo je to dobré?!
Iba pripomínam, že základňa skládky je na pleistocénnych scementovaných, v podstate takmer nepriepustných, štrkopieskoch plytko pod úrovňou terénu. Bol som vtedy na tom mieste. Mocnosť kvartérnej formácie je tu cca 5 – 10 m (dosť sa to mení, ale to je o inom) a v hĺbke 17 m sú zvodnené pliopleistocénne jazerné a riečno-jazerné sedimenty... v tomto prostredí by si nedovolil stavať ani ten najzarytejší súdruh truľo... Zdroj tejto informácie je teda nekriticky prevzatá amatérska dezinformácia...
Okrem vyššie uvedených existuje viacero faktov, ale v tejto personálnej konštelácii mesta to nemá význam... Preto si iba dovoľujem pripomenúť, že informácie musia byť pravdivé a nie také amatérske a hala-bala ako sa komusi šmykli prsty na klávesnici.
Niklovka je príliš vážny problém nato, aby si ktokoľvek na tomto budoval svoju kariéru, alebo hladkal svoje ego a budoval kultík „osobnosti“...