Malý pohľad do minulosti

Malý pohľad do minulosti

Udalosti a ľudia     Ľubomír Veselický    
O Niklovej hute v Seredi sa v ostatnom čase hovorí trochu viac. Niklovka ale napríklad   v roku 2015 zaujala redaktorku aktualít a táto o nej uverejnila článok pod názvom „Čo ostalo z niklovej huty, ktorú roky dotoval štát?“ Jeho obsah i fotografie  napriek päťročnému odstupu môžu byť  aj dnes zaujímavé. 
 
Čo ostalo z niklovej huty, ktorú roky dotoval štát?
 
V niklovej hute v Seredi pracovalo 1400 ľudí. Do závodu sa dovážala ruda až z Albánska, ktorá však obsahovala len necelé percento tohto kovu. Obrovský priemyselný areál v Seredi fungoval len tri desaťročia. Národný a neskôr štátny hutný závod začali stavať v roku 1961. Od výstavby huty až po koniec éry výroby niklu v meste bol v závode zamestnaný aj Karol Polhorský. „Ja som prišiel už na výstavbu huty. V roku 1962 prebehla kolaudácia závodu a začala sa pokusná výroba. Pracoval som ako inšpektor strojného zariadenia, čiže som kontroloval, či sa všetko riadne obsluhuje, či sú stroje v poriadku,“ spomína. Vo fabrike pracovalo 1400 ľudí po celú dobu fungovania. Vyrábal sa tu elektrolytický nikel, práškový nikel a niklové granule, ktoré sa vyrábali z niklového odpadu a používali sa na pokovovanie. „Nikel sa v tom období nesmel vyvážať, pretože to bola strategická surovina. Ruda sa k nám dovážala až z Albánska. Nikel sa z nej vylúhoval chemickým procesom do tekutého stavu. Výsledný kov sa ešte prečisťoval elektrolýzou,“ popisuje bývalý zamestnanec.
 
 
Odpad využívali Nemci
 
Odpad predstavoval až 99 % rudy. Po spracovaní obsahoval približne 50 % železa, zbytok bola hlušina. Štát dokonca dotoval nevýnosnú výrobu niklu z nekvalitnej rudy sumou až do 250 miliónov Kčs ročne. „Využíval sa aj tento odpad. Niektoré fabriky, najmä v Nemecku ho spracovávali, pridávali ho pri výrobe ocele alebo železa a vyrábali tak železný kov. Objednávali si ho aj bane, ktoré s ním premývali uhlie, ktoré potom malo peknú čiernu farbu,“ vysvetľuje Polhorský. Neskôr prešiel do funkcie vedúceho údržby. „Mal som na starosti 450 ľudí od zámočníkov, zváračov, údržbárov strojov, až po výrobu strojných zariadení, ktoré sme nielen používali, ale aj vyrábali,“ spomína.
 
V seredskej fabrike pracoval 30 rokov, do dôochodku odišiel v roku 1991. V tom čase sa práve riešila likvidácia niklovej hute.
„Výroba bola karcinogénna napriek tomu, že sa tam robili aj opatrenia na zlepšenie životného prostredia. Navyše, nové politické vedenie poslalo fabriku do likvidácie. Likvidovalo sa tak, že sa rozpredávalo, búralo,“ hovorí Karol Polhorský.
 
 
Fabriku vyrabovali
 
Všetci zamestnanci chodili povinne dvakrát ročne k závodnému lekárovi. Výroba sa skončila v roku 1992. To sa už len spracovala zvyšná dovezená ruda. Postupne sa do areálu nasťahovali drobné firmy a fabriky, huta začala chátrať a majetok sa znehodnocoval. „Začalo sa obdobie tichého rabovania. Každý si odtiaľ zobral, čo sa dalo. Výsledok je neradostný a pohľad na niklovku nie je pekný,“ hovorí Ľubomír Veselický, zástupca primátora Serede.
 
Po tridsaťročnej výrobe tu však ostala okrem výrobných hál aj ťažká environmentálna záťaž – skládka odpadu. Hoci sa odpad z výroby predával do zahraničia, kopilo sa ho viac, ako sa stihlo vyvážať. Skládka železnej rudy, teda lúženca a ďalších ťažkých kovov, ohrozuje obyvateľov Serede, ale aj Dolnej Stredy a neďalekých obcí.
 
 
Skládku nezlikvidovali
 
Prach zo skládky a drobné čiastočky sa počas suchých a veterných dní šíria do okolia. Vlastník skládky sa menil niekoľkokrát. „Neboli naplnené očakávania z 90. rokov. Primátor vtedy uzatvoril dohodu, že vlastník skládky ju do 15 rokov zlikviduje. Osobne môžem povedať, že som nikdy tento dokument nevidel,“ hovorí Veselický. Skládka je v súčasnosti len čiastočne pokrytá zeminou a drobným porastom. „Uchytila sa tu zeleň, sú tam aj zajace. No napríklad v lete, keď je dlho sucho a pri silnejšom vetre nie je vidieť na 200 metrov,“ opisuje Veselický. Mesto so súčasným vlastníkom skládky rokovalo, primátor vyzval majiteľa na ďalšie stretnutie. „Sľuby firmy a naše nádeje sa nenaplnili. Žiadame vlastníka, aby zintenzívnil buď prekrytie skládky, alebo začal pracovať na odstránení skládky,“ uzatvára Veselický.
 
zdroj fotografií  Erik Adamson / Aktuality.sk a Mesto Sereď
Malý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulostiMalý pohľad do minulosti