Seredčanka Carmen opisuje situáciu v Taliansku

Seredčanka Carmen opisuje situáciu v Taliansku

Udalosti a ľudia     Iveta Tóthová    
Pandémia zmenila celý svet a  to čo momentálne prežívame sme si ešte pred niekoľkými mesiacmi nevedel ani len predstaviť. Slováci naďalej žijúci a pracujúci v zahraničí môžu o  situácii v tej ktorej krajine informovať svojich rodákov takpovediac z prvej ruky. Jednou z nich je aj Seredčanka Carmen,  ktorá o tom, ako to momentálne v Taliansku vyzerá, podrobne opísala v nasledujúcich riadkoch:
 
Drahí Seredčania,
 
rozhodla som sa Vám napísať, keďže mnohí ma o to žiadate…,keďže 25 rokov žijem v Taliansku…
 
Situácia v Taliansku nie je taká hrozná, ako o tom počujete v televíznych novinách. Nie, ono je to totiž oveľa horšie.
 
Ja sama som si nikdy nemyslela, že by som sa niekedy mohla ocitnúť v takejto situácii, v ktorej sa všetci nachádzame. Ale vyhráva príslovie „ nikdy nehovor nikdy „ . Taliansko sa dopustilo mnohých chýb už od začiatku a to preto, že sa neočakávala takáto extrémna situácia, ktorá sa vymkne z rúk.
Prišli prvé kontaminácie vírusom, prvé úmrtia. Až kým ľudia nezačínali byť nakazení hromadne a kým nezačali hromadne umierať, až vtedy začali brať všetko vážne. Nemocnice sa prepĺňajú, najskôr v Lombardii, vo Venezii, v Emilia Romagna, Marche….
 
Ja žijem na hranici medzi Emilia Romagna a Marche, preto Vám situáciu opisujem z miesta, kde mám pred očami túto hrôzu. Nemocnice sú plné, ľudia sú doma v ťažkých zdravotných podmienkach  ( vysoké teploty, dýchacie ťažkosti,  suchý kašeľ ) a keď sa neizolujú ihneď , doma nakazia aj ďalších členov rodiny  ( hlavne starších a chorých ľudí, pre ktorých  je vírus často fatálnym ).  Nemôžeme ísť  k lekárovi, ani na pohotovosť (  pretože dostanete vysokú sankciu ).  Môžete volať iba jedno telefónne číslo, ktoré často nikto nezdvíha, pretože linky sú preplnené.  Keď máte šťastie, že Vám niekto za 5-6 dní odpovie, prídu Vám spraviť TZV tampón ( testy ), aby videli, či ste pozitívny.
 
Možno Vás zoberú do nemocnice, možno nie. A keď Vás tam zoberú, zdravotníci majú ťažkú úlohu vytriediť ľudí, koho uprednostniť lôžkom na intenzívke a koho nechať zomrieť. Keď sa majú rozhodnúť medzi 40 ročným pacientom, ktorý nebol v minulosti chorý a medzi 70 ročným starším človekom ( čo môže byť Vaša mama, otec, starý rodič ) so zdravotnými problémami, tak zachránia 40 ročného pacienta, ktorý má pred sebou celý život.
Tu nepomôžu ani peniaze.
 
V nemocniciach personál pracuje 24 hodín nonstop a nemôžu ísť domov pre nedostatok personálu. Oni nie sú nesmrteľní, sú prví, ktorí riskujú byť nakazení vírusom.  Spia na chodbách, po sedačkách, na zemi, tváre majú často zranené od masiek, okuliarov, ktoré musia celý čas nosiť.
 
Ja pracujem v Domove dôchodcov. Aj v týchto zariadeniach je to ako v nemocnici. Možno aj horšie, by som povedala. Starých ľudí nám posielajú z nemocníc naspäť, pretože pre ich vek nemajú často pre nich lôžko v nemocnici. Je to smutné, ale je to tak a často domovy dôchodcov nemajú ani respirátory, nemajú skoro nič. Väčšina personálu je doma, pretože sú pozitívni na corona vírus. Zostali sme traja na to, aby sme sa postarali o našich starkých. Pracujeme deň aj noc a našich príbuzných počujeme iba cez telefón. Pracujeme v skafandroch, maskách , okuliaroch ( ktoré nám už dochádzajú ). Niekedy mi to pripadá, ako keby sme boli na inej planéte. Starkí sú tu izolovaní, mnohí čakajú na smrť a my sme tu jediní, ktorých môžu vidieť a ktorí s nimi budú, keď zomrú.
 
Pred niekoľkými týždňami Taliani nerešpektovali nariadenia štátu … Museli vychádzať von, pretože nevydržali doma s rodinou, s deťmi…Polo potrebné ísť každý deň po cigarety  alebo so psíkom prejsť celé mesto, pokým sa vycikal….. Až pokým sme neprešli k drastickým opatreniam. Von môžeme ísť iba do práce ( na to potrebujeme mať vyplnený po každý raz formulár a dôkaz o tom ,kde pracujeme ), do obchodu na nákup môžeme ísť iba raz za týždeň a to tiež iba cez formulár, kde musíme uviesť hodinu odkedy-dokedy, čiže to nie sú 3-hodinové nákupy. Nakúpiť rýchlo, čo potrebujeme a utekať domov. Všade sú hliadky, policajti, vojaci…. Pri nedodržaní nariadení máme okamžite sankciu , ktorá je od  400 – 3000 Eur. Znie to trochu diktátorsky, ale je to jediný spôsob, akým zabrániť tejto katastrofe.
 
Ja viem, že pre mnohých bude môj článok banálny. Nehrám sa na hrdinku.
 
Robím to preto, lebo sa snažím otvoriť oči tým, ktorí ešte stále corona vírus berú na ľahkú váhu a aj preto, že Sereď mám navždy v srdci a pevne verím, že Seredčania ( ako aj ostatní Slováci ) svojim správaním dokážete obmedziť túto ťažkú a krutú situáciu.
 
Všetko sa dá vydržať. Ochraňujte sa a nevychádzajte z domu, pokiaľ nemusíte !!! Spravte to pre Vaše deti, pre Vašich rodičov, pre Vás.
 
Carmen Tužinská
Seredčanka Carmen opisuje situáciu v Taliansku