SEREĎ a SEREDČANIA vo filmovom archíve

SEREĎ a SEREDČANIA vo filmovom archíve

Kultúra a divadlo     Mgr. arch. Rastislav Petrovič    
Občianske združenie VODNÝ HRAD a Dom kultúry – Mestské múzeum v Seredi Vás pozývajú na mimoriadne premietanie, akciu nazvanú SEREĎ a SEREDČANIA vo filmovom archíve, ktorá sa bude konať v Kine NOVA v sobotu 7. marca 2020 o 14.00 hodine.
Na tejto akcii budú premietnuté historické zábery z filmových týždenníkov, ktoré zachytávajú v obraze mesto Sereď, priemyselné závody, udalosti a ľudí, ako aj filmové zábery, kde sa Sereď len spomína.
Pred rokom 1990 sa v kinách pred celovečernými filmami premietali spravodajské materiály – Týždeň vo filme, desaťminútovky zložené z krátkych šotov, ktorých cieľom bolo divákov informovať o vnútropolitických, kultúrnych, športových a iných významných udalostiach v Československu a zahraničí.
Šoty o Seredi a Seredčanoch z rokov 1947 – 1986 predstavujú všetky doteraz známe historické zábery z dokumentov uložených vo filmových archívoch v Bratislave a Prahe.
Najstarší šot zachytáva prvý transport Slovákov z Maďarska, z Pitvároša, ktorých privítali na železničnej stanici v Seredi 13. apríla 1947. Presídlení Slováci sa presťahovali na miesta Maďarov odsunutých z obce Veľká Mača, ktorej názov v komentári skomolili na Veľký Madač namiesto v tom čase používaný Veľký Máčad. V Seredi ich na dnešnom Námestí republiky  oficiálne privítal aj predseda Zboru povereníkov dr. Gustáv Husák. V ďalších šotoch diváci uvidia výrobu v Malokarpatských vinárskych závodoch v Seredi, kde vyrábali šumivé víno francúzskym spôsobom, prírodným kvasením vo fľašiach a repnú kampaň v seredskom cukrovare v roku 1954 a 1978. Dožívajúci starý most v Seredi a budovaný nový – prvý panelový most v Československu zobrazuje šot z roku 1958.
Sereď ako sídlo okresu pripomína Okresná družstevná konferencia, ktorá sa konala v roku 1957, ako aj šot približujúci vzácne vykopávky zo staršej doby kamennej na Mačianskych vŕškoch a zábery z masového cvičenia armády a dorasteniek na Okresnej spartakiáde v Seredi v roku 1959.
Niklová hutu v Seredi, jej výstavbu, montáž technologického zariadenia, navážanie niklovej rudy, výrobu niklu a problémy s lúžencom pripomenú šoty z rokov 1960 – 1977. Na šote z roku 1963 uvidíme súdruha učiteľa Pavla Krištofíka, jeho kolegov, kolegyne a žiakov deväťročnej školy v Seredi.  Pásovú výrobu v seredskej „pečivárni“ kde vyrábali 30 druhov trvanlivého pečiva, zachytil šot v roku 1966 a nový druh šumivého vína značky Panónia je zachytený v šote z roku 1967.
Šot z roku 1974 pripomenie Rádiotelevízny krúžok v Seredi, ktorý bol známy svojím minitelevízorom, šot z roku 1977 ukáže, že aj v nevyhovujúcich priestoroch Novoplastu v Seredi vyrábali lode svetových parametrov. Na šote z roku 1981 sa asi mnohí zasmejú, uvádza sa v ňom, že vodné dielo Kráľová umožní na Váhu plavbu lodí až do prístavu pri Seredi, kam sa bude dopravovať ruda pre niklovú hutu. Na záver šotu sa v komentári hovorí: „Ešte pred niekoľkými rokmi tvrdenie, že pri Seredi budú v prístave kotviť lode, vyvolávalo úsmev na mnohých tvárach, dnes je to už dosiahnuteľná skutočnosť...“  
Týždenník z roku 1985 zaznamenal vo vinárskych závodoch najmodernejšiu výrobu šumivého vína na kontinuálnej linke zostavenej podľa sovietskej licencie s ročnou produkciou do 2 miliónov fliaš. Filmový žurnál z roku 1986 zachytil atmosféru Vianoc v Detskom domove v Seredi a riaditeľku Máriu Izákovú.
Diváci sa dozvedia aj to, kde kedysi stálo staré kino v Seredi, ako v roku 1954 vinohradníci včasným splnením dodávky hrozna upevňovali mier, spoznajú pri práci vzorného pracovníka Gašpara Králika z vinárskych závodov, ale aj jediného muža v 15-člennom kolektíve Brigády socialistickej práce Evy Kunovskej z Pečivární. Nájdu aj odpoveď na otázky, z ktorého prístavu dovážali rudu pre niklovú hutu, či nový most v Seredi už po 5 rokoch od výstavby potreboval generálnu opravu, čím nabíjali švédske delá v seredskej Vitane, alebo ako falšovali súkromní podnikatelia šumivé víno, či kde v Seredi spracovávali mliečne prebytky z územia celého západoslovenského kraja, kam sa chystal 10. augusta 1957 gazda Ján Trnka z Dvorníkov v seredskom okrese, alebo čo pokulhávalo v šintavskom družstve v roku 1960.
SEREĎ a SEREDČANIA vo filmovom archíve SEREĎ a SEREDČANIA vo filmovom archíve SEREĎ a SEREDČANIA vo filmovom archíve SEREĎ a SEREDČANIA vo filmovom archíve