Čo by sme mali vedieť o likvidácii odpadov

Životné prostredie a príroda     Bc. Ľubomír Veselický    
Odpadu je priveľa, nestíha sa spracovať píše dnes Radovan Krčmárik na stránke Pravda.sk.
Uvažovanie v súvislostiach, ku ktorému v nejednej svojej prednáške nabáda profesor Peter Staněk, robí problém nielen  novinárom ale aj politikom a funkcionárom Európskej únie.
Citujem z článku R. Krčmárika:“ Cieľom Európskej únie je, aby do roku 2035 recyklácia v členských štátoch vzrástla až na 65 percent a skládkovanie kleslo na 10 percent. Problémom však je, že aj pri recyklácii rôznych priemyselných a komerčných odpadov, ako aj pri odpade z elektrických a elektronických zariadení vzniká tzv. zvyškový (reziduálny) odpad. Ten by mali spracovávať špeciálne zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré z nich vyrábajú teplo a elektrinu. Je ich však málo a na zverenú úlohu nestačia.
Európska konfederácia recyklátorov (EuRIC) na to upozornila už v júni. Priznala, že spracovatelia recyklovaného odpadu z rôznych častí Európy nevedia, ako naložiť so zvyškovým odpadom, lebo mnohí nevedia nájsť koncové zariadenia, ktoré by mali voľné kapacity. Počet prevádzok ZEVO v Európe sa pritom v rokoch 2010 až 2017 zvýšil asi o 15 percent zo 451 na 518 a ich celková ročná kapacita stúpla o bezmála 30 percent – zo 73,3 na 93,6 milióna ton. Ani to však nestačí.“
Nestačí a ani stačiť nebude! Pretože Európska únia i EuRIC chce riešiť následky ale nie príčiny. Ekonomický model hospodárenia našej  tzv. vyspelej spoločnosti je postavený na sústavnom zvyšovaní výroby a konzumenti sú masívnou reklamou povzbudzovaní k stále vyššej spotrebe. Nadbytočná produkcia  potravín dosiahla stupeň pri ktorom 40 % vyrobených potravín je likvidovaných, lebo im prejde doba spotreby a nik ich nekúpi. Stávajú sa teda odpadom spolu s plastovými a je jedno či recyklovateľnými alebo nerecyklovateľnými odpadmi.  Časť tovarov  teda vyrábame  preto, aby sme mali čo vyhadzovať a recyklovať. Výrobcovia tovarov akoby súťažili v tom, kto zasviní planétu rýchlejšie.   Klimatické zmeny sú iba jednou hrozbou. Tou aktuálnejšou sú nepochybne enviromentálne záťaže a hromadiace sa plasty na skládkach. Likvidácia takýchto ale aj iných odpadov spaľovaním je nepochybne obchod. Zmena správania sa ľudí z ekonomického na ekologické ostáva preto iba zbožným želaním tých, ktorí rozmýšľajú.
Recyklácia je logickým pokračovaním celého procesu nakladania s odpadmi. Ak ľudia nepochopia jej zmysel bude neefektívna. Ak sa do nej zapojí iba časť tvorcov odpadov, bude efektívna  iba čiastočne. Ale môže byť aj  vysoko efektívna, ak do obchodov príde iba to, čo reálne dokážeme spotrebovať a na separáciu okrem vlastnej vôle  budeme mať všetci dobré podmienky. Naše mesto nie je výnimkou.