Príspevok ku komentárom

V krátkosti: bol som prednostom Okresného úradu životného prostredia a problém niklovky a lúženca sme aktívne riešili. Vydali sme územné rozhodnutia a vodoprávne rozhodnutia a ďalšie súvisiace akty, ktorými sme určili „pravidlá hry“. Odbornou spoluprácou, alebo aj priamo sme sa podieľali, alebo zabezpečovali prípravu a uskutočnenie trvalého monitoringu (v rozsahu podzemné a povrchové vody, pôda, biota) v areáli závodu, skládky lúženca a skládky popolovín, doplňujúceho HG a HCH prieskumu a samostatného botanického výskumu na skládke lúženca a okolí. Výsledky boli zaujímavé (napr. výrazné zníženie kontaminácie vodného prostredia...), boli publikované a dané k dispozícii ústredným a dotknutým orgánom a obciam a pre verejnosť aj v celoslovenskom odbornom periodiku.
Problém niklovky sme „vtlačili“ do ÚPN VÚC Trnavský kraj, VEŠ VD Sereď- Hlohovec, do práce komisie MŽP SR pre prípravu zákona o environmentálnych záťažiach, ktorej som bol členom, vrátane viacerých rokovaní s likvidátorom, MH SR, MŽP SR, odborníkmi zo SAV a SAŽP a ako konzultant, alebo oponent som ho dostal do 5–6 diplomových prác. Aby aj VŠ odborná a pedagogická verejnosť vedela... Faktom bolo, že rezortné orgány nemali a nemajú veľkú vôľu problém environmentálnych záťaží riešiť...
Dôležité: kúpno-predajná zmluva (štát - ABH-BEL) obsahovala podmienku likvidácie skládky lúženca do 15, či 20(?) rokov od doby predaja, teda do roku 2008-2012(?). Z tohto dôvodu sme nemali dôvod konať v tejto veci, pretože ešte plynula zmluvná lehota a naše vstupy by neboli dôvodné a ani oprávnené. Vlastník skládky totiž bez reptania plnil zmluvné podmienky - uskutočňoval úpravy – zníženie absolútnej výšky, úpravy sklonu a terasovanie svahov, aplikácia biologického substrátu, výsadba vegetácie v hraničnej zóne, monitoring vodného a pôdneho prostredia až po Šaľu a Malý Dunaj.
Vo svetle tohto a v mierke „anicentimetrov“ (V.T.), Úrady ŽP a (neskromne) aj ja osobne, sme s problémom lúženca a odkaliska pohli o desiatky metrov... a vôbec to nebolo o pozícii „druhých huslí“, aj keď sme nenašli podporu u zákonne zodpovedného MH SR.  
Tieto fakty sú diametrálne odlišné od dojmov komentátorov, ktorým som už v minulosti poskytol informácie, doklady a dokumenty. To je aj moja odpoveď na otázku „prečo?“. Aj preto, aby sme mohli odlíšiť klamstvo a demagógiu od faktov...
Našťastie som dlho bol priamo pritom, takže ja si vymýšľať nemusím. A málokto vie, že variantné projekty sanácie lúženca vznikali z iniciatívy ONV dávno pred rokom 1989 a boli oponované. A bol som aj pri tom...
Zo štátnej služby som odišiel v januári 2004.  
P.S. Ja skôr než niečo poviem, alebo napíšem, tak si overím fakty o ktoré sa môžem v argumentácii oprieť.