Konferencia s viac ako vážnou témou

Životné prostredie a príroda     Bc. Ľubomír Veselický    
V piatok  6. 9. 2019 ma predseda OZ Naša planéta pán Michal Tóth požiadal o stretnutie. Na ňom ma informoval  o pripravovanej konferencii pod názvom Pamäť Slovenskej krajiny. Za mesto Sereď sa na nej 28. 10. 2019  zúčastnila vedúca oddelenia životného prostredia pani  Daniela Vašková Kasáková, učiteľky ZŠ Jana  Amosa  Komenského  Ľubica Holičková a Silvia Nagyová. Z blízkej Dolnej  Stredy to boli  Slávka Lošonská a Vladimír Tomčányi. Dôvodov našej účasti bolo niekoľko.  Vyjadrené boli  tematickými okruhmi – Znečistenie vody,  enviromentálne skládky a  recyklácia . Zastúpenie prednášajúcich bolo excelentné. Prof. RNDr. Eva Michaeli PhD. z Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, Prof. Ing. Peter Staněk CSc., poradca Slovenskej vlády pre zahraničné a strategické otázky, ekonóm spisovateľ a prognostik z Ekonomického ústavu vied SR, Prof. PhDr. RNDr.  Martin Boltižiar PhD.  a Prof.  Ing. Pavel Alexy PhD. z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Do akej miery sa predmet prednášok týka nášho mesta najlepšie vystihuje časť pripravovanej publikácie Michala Tótha z ktorej citujem:
„V roku 2006 až 2008 bolo snahou MŠP SR, SAŽUP vytvorenie registra  EZ za účelom ich klasifikácie. Medzi skládky, ktoré boli preskúmané patrí skládka s názvom „Halda Lúženec“, ktorá sa nachádza na okraji mesta Sereď v areáli Niklovej huty, len niekoľko sto metrov od povodia Váhu. Je viditeľná už z niekoľkých kilometrov od mesta. Halda Lúženec  sa formovala 30 rokov, od roku 1963 až do roku 1993, má rozlohu 34 ha, každý rok tam vyniesli 300 000 ton polymetalického prachu. Z haldy emituje do ovzdušia pri vetre ročne takmer 60 ton polymetalického prachu. Lúženec  je granulometrický, veľmi jemný materiál.  Z podrobných chemických analýz vyplýva, že obsahuje okolo 50 až 80 % železa, ostatné sú nikel, kobalt, chróm, všetky tieto látky sú životu nebezpečné. Keď fúka vietor viac ako 30 km/h, čo sa vyskytuje v danej oblasti aj 50-krát ročne, tak prach emituje do vzdialenosti 60 km. Prach je taký drobný, že prejde do škár okien domov, sadá na všetky pestované plodiny v okolí. Tento prach pôsobí na zdravie obyvateľstva už niekoľko desaťročí, vyvoláva alergie, astmu, karcinogénne ochorenia a v nemalej miere sa objavili aj onkologické choroby. Halda nie je rekultivovaná a nemá ani spevnené spodné lôžko z betónu alebo spevnených fólií a to znamená, že odpad presakuje do spodných vôd. Podľa zistení, spodné vody sú kontaminované do vzdialenosti až 50 km od skládky. Kontaminácia sa týka obcí Galanta, Gáň, Horné Saliby, Šaľa a ďalších celkovo 20 obcí. Väčšina obyvateľov v týchto obciach má vybudované studne, ktoré používajú na pitie, alebo závlahu svojej záhrady. Vôbec nevedia, že roky  pijú kontaminovanú vodu.“
Skutočnosti  popísané Michalom Tóthom sú nám Seredčanom viac, či menej známe. Otázkou ostáva, ako túto  pretrvávajúcu  situáciu  zmeniť. Historická skúsenosť nám hovorí, že od predaja haldy v roku 1994 za 66 700 Sk (2.214 €) spoločnosti ABH-BEL, keď konateľ spoločnosti sa zaviazal do 5 rokov skládku sanovať zatrávnením a do 20 rokov luženec odviezť a zrekultivovať pôdu  bolo splnené iba to, že zhruba 1/3  povrchu skládky je zatrávnená.  Vlastníkom haldy je už 7. spoločnosť,  na čele ktorej stojí ten istý konateľ ako v roku 1994.
Ako to vyzerá s účinnosťou  legislatívnych opatrení vlády najlepšie ukazuje zákon č. 409/2011 Z. z. z 21. októbra 2011 o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov  a zákon č. 49/2018 zo 7. februára 2018 ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Skutočnosťou je, že ak si nebudeme chcieť pomôcť sami, pomoci zvonka sa nedočkáme. Najmä ak si uvedomíme údajnú prípravu zákona, ktorý za existenciu enviromentálnej záťaže má brať na zodpovednosť vlastníka  pozemku, nie však užívateľa. Pozemky pod haldou sú vo vlastníctve súkromných osôb!!!
Aktuálny vývoj vnútropolitickej situácie na Slovensku  ukazuje, že k zlepšeniu životného prostredia v Seredi bez tlaku verejnosti na príslušné orgány nedôjde.
Prvým krokom by však mal byť seminár, na ktorom by sa Seredčania dozvedeli o probléme  známom pod ľudovým názvom luženec čo najviac z úst najpovolanejších. Práve z tohto dôvodu začali rozhovory o vystúpení Petra Staněka a Evy Michaeli v Seredi.