Svetielka...

Udalosti a ľudia     Pavol Ištok    
Občas sa mi stane, že idem autom vo večerných hodinách. Viackrát som zaregistroval, že v niektorých dedinách, ktoré majú 550 – 750 obyvateľov a prechádza nimi cesta I., alebo II. triedy a sú pripojené na systém verejnej autobusovej dopravy, je vnútro niektorých autobusových zastávok osvetlené, priechody pre chodcov sú, okrem verejného osvetlenia, ešte osvetlené pridanými výkonnými LED svetlami a označené prerušovaným oranžovým svetlom. Možno si poviete, banalita. Ja to však považujem za korektnú službu a ochranu verejnosti! 
Po príchode do Serede som si obehol časť mesta, reku či to nie je aj tu. Odľahlo mi, nie je! Autobusové zastávky neosvetlené, ani zvýraznené ako boli kedysi stojanmi so (červenými?) svetlami. Aký to má prínos pre bezpečnosť asi netreba osobitne písať... ale na druhej strane to má aj výhodu, pomyslel som si – aspoň nebudem vidieť a vedieť kto mi v tej tme vylepí...
Zato osvetlenie chodníka v našom chránenom parku od brány po bránu a ku kaštieľu (aby sme ešte aj to živočíšstvo v noci nenechali na pokoji, že...) akurát tak obťažuje a mätie vodičov idúcich od kostola, jediný(?) priechod pre chodcov s blikačkami vo vozovke medzi Sporiteľnou a „hokejkou“ neblikal. Asi už spal.
Je to podobné tomu, keď niektoré dediny v podobnej dopravnej situácii majú vybudované, alebo aspoň vyznačené cyklochodníky alebo cyklotrasy ako súčasti ciest a chodníkov, alebo v súbehu s nimi a využívajú aj plochy tam, kde to situácia umožňuje.
Je mi až nevoľno a hanbím sa, keď vidím v Seredi doslova trestuhodne zanedbaný (aj) kaštieľ, keď vidím neudržiavané, špinavé a rozbité chodníky, krajnice mestských ciest zamaskované vrstvou bordelu, keď vidím iba čiastočne „udržiavaný“ verejný chránený park s chaotickou a neúplnou novou výsadbou, katastrofálny systém sústreďovania a nakladania s odpadmi pri bytových domoch, dlhodobo neudržiavané kríky a „trávniky“ ozdobené rozptýleným zmesovým odpadom, na ktoré by sa v normálnej krajine slušný pes bál ísť vykadiť... a keď na to mesto upozorním (a nielen ja), tak v lepšom prípade nikto nereaguje, alebo sa iba oduje, v horšom sa ma spýtajú „prečo mi to vadí?“, alebo ma (nás) ktosi zosmiešni a s kamennou tvárou ozrejmí, že „plán nepustí“. Veru! Žasnem, aké „vymoženosti“ tu v 21. storočí v Seredi máme! 
Vždy mi napadne otázočka, že či to naši ctihodní majú takto zariadené aj doma a vo svojich dvoroch... 
Nerozumiem, prečo je to tak! Mesto má tučný Rezervný fond, je relatívne bohaté a stále iba počúvame, že niet peňazí a ako sa to nedá, lebo... Materiálna chudoba to teda asi nie je... Motajú sa tu subdodávatelia subdodávateľov, prácu ktorých nik seriózne nekontroluje a ktorí neplnia termíny... a výsledky? Mŕtvo! Zato mestské brušné tančeky, rečičky o ničom, hladkanie si vlastných eg... a teatrálne zvolania pred voľbami ako nám na Seredi záleží!
Na čom a ako veľmi záleží richtárom v tých dedinách s osvetlenými autobusovými zastávkami, udržiavanou verejnou zeleňou, čistými a bezpečnými chodníkmi, priechodmi, cyklochodníkmi, pamiatkami,...? A videl som aj také, že tam priebežne(!) hrabú lístie z trávnikov a krajníc! Niekoľko starších pánov a ručne!
Pravdepodobne tam ani nemajú obecnú políciu, ani správu majetku obce, ani nabobtnaný administratívny aparát... A predsa „idú“. Títo richtári asi chápu a vedia, čo je samospráva, zastupiteľská demokracia, služba obyvateľom...
Som zvedavý, kto z našich „ctihodných“ sa ozve a vysvetlí mi (nám), ako vždy doposiaľ, ako si nás veľmi vážia...