Je to naša ľahostajnosť, alebo hlúposť ?

Je to naša ľahostajnosť, alebo hlúposť ?

Udalosti a ľudia     Bc. Ľubomír Veselický    
Súčasťou správ  zverejňovaných médiami  sú  už niekoľko rokov informácie o zhoršujúcom sa životnom prostredí. Ich frekvencia rastie a pomaly si na skutočnosť, že veľryby hynú so žalúdkami plnými plastového odpadu, každoročne ubúdajú  stovky druhov hmyzu, planéta zem sa prehrieva a ľadovce miznú, zvykáme.  More nemáme, chrobač nás nezaujíma, rybie konzervy sú v ponuke stále, v horúcom lete si pustíme klímu. Všetko je zdanlivo akoby mimo nás. Lesy síce rastú, no klčujeme ich rýchlejšie ako nové vysádzame. Dažďové kvapky potom  nemá čo zadržať,  rýchlo stečú po svahoch, vytopia obce, ktoré majú po ceste. V studniach je vody stále menej a menej. Zhruba v sedemdesiatych rokoch minulého storočia som v časopise Život čítal článok  Ako ďalej s chémiou. Skrytým podtextom bola však otázka Ako ďalej bez chémie. Už vtedy boli smrteľné účinky pesticídov a herbicídov známe, no rozvíjajúcemu sa socialistickému poľnohospodárstvu nesmelo stáť nič v ceste.  Možno si poviete,  aká bola vtedajšia politika mocných k životnému prostrediu bezohľadná. No prevratom v roku 1989 sa v oblasti devastácie životného prostredia nič nezmenilo.  Pardón!  Zmenilo. Likvidácia zdravého životného prostredia  akcelerovala. Takto povedané to znie všeobecne. Vrátim sa teda do katastrálneho územia Serede a jej okolia. Keď som ako žiak základnej školy behal za týtešom, bažanty vyletovali  z trávy, občas prekľučkoval zajac, v Poronde žila líška,  zriedkavosťou nebola ani srnka a remízky okolo polí boli plné jarabíc. Dnes si tieto zvieratá môžu naši vnuci pozrieť tak akurát v zoologickej záhrade.
Najvyšším zákonom štátu je ústava.
 
Článok 44 má názov  PRÁVO NA  OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTEDIA A KULTÚRNEHO DEDIČSTVA
(1)Každý má právo na priaznivé životné prostredie.
(2)Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
(3)Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
(4)Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov , o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhov voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
(5)Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti.
(6)Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.
 
Po prečítaní tejto časti našej ústavy môžem iba konštatovať, že príslušné zložky výkonnej moci sa už tridsať tzv. slobodných a demokratických rokov blahovoľne pozerajú okrem iného aj na haldu luženca pri bývalej Niklovke.
V tolerantnom prístupe k obsahu ústavy nezaostal napríklad ani jeden z doterajších ministrov školstva. Enviromentalistika nie je dodnes povinným vyučovacím predmetom na našich základných školách!  K čomu tie deti vychovávame? Naozaj nám ide o to, aby na vlastnej koži samé zistili, že peniaze sa nedajú ani jesť ani piť?
V pondelok 28.októbra a utorok 29. októbra 2019 sa v hoteli Tatra, Bratislava Námestie 1. mája č. 5 uskutoční  Medzinárodná konferencia – Pamäť Slovenskej krajiny.  Témy konferencie sú viac ako aktuálne. Účastníkom konferencie by mali priblížiť možné riešenia v oblasti ochrany životného prostredia. Pretože neriešené enviromentálne záťaže nás skôr či neskôr zabijú. Ak si to neuvedomíme a nezačneme konať nie ekonomicky ale racionálne, Zem existovať bude.  Otázkou je, či aj ľudia a najmä v akom stave.
Je to naša ľahostajnosť,  alebo hlúposť ?Je to naša ľahostajnosť,  alebo hlúposť ?