Pred 210 rokmi sa Sereď v auguste 1809 pripravovala na obranu proti Napoleonovej armáde

Pred 210 rokmi sa Sereď v auguste 1809 pripravovala na obranu proti Napoleonovej armáde

Udalosti a ľudia     Ondrej Urban    
 Po drvivej porážke od francúzskeho cisára Napoleona Bonaparta v bitke pri Slavkove v roku 1805 rástla v rakúskej monarchii túžba pomstiť sa. V roku 1809 sa stala kľúčovým členom už 5. koalície proti Francúzsku. Vojna začala v apríli 1809 nástupom rakúskych vojsk proti spojencom Napoleona v Taliansku, Poľsku a Bavorsku. V bitkách proti energickému Napoleonovi však utrpeli porážky. V polovici mája 1809 padla do rúk francúzskeho cisára Viedeň a po porážkach Rakúska v bitkách pri Wagrame 5. – 6. júla 1809 a pri Znojme 10. – 11. júla 1809 zostala vo francúzskych rukách tretina územia monarchie s 8,5 miliónom obyvateľov, tvorená Horným a Dolným Rakúskom, Štajerskom, Korutánskom, západnou časťou Uhorska medzi Dunajom a Rábou, pobrežím Jadranského mora s Istriou a prístavom Rijeka. Okrem toho dostalo Bavorsko naspäť Tirolsko a Vorarlbersko. Celkovo rakúska Hlavná armáda od 4. do 11. júla 1809 prišla o 46 013 mužov, z toho bolo 5631 mŕtvych, a 4285 koní.  
 
Do augusta 1809 sa vojna Serede bezprostredne nedotkla. Po prehratej bitke pri Znojme však Sereď pocítila jej dôsledky, keď Sereďou a jej okolím začali prúdiť tisícky vojakov rakúskej armády. Boli to vojská, ktoré veliteľ Hlavnej rakúskej armády arcivojvoda Karol z bojiska vyviedol na demarkačnú líniu podľa podmienok prímeria, podpísaného 11. júla 1809 francúzskym maršalom Berthierom a rakúskym generálmajorom Wimpffenom. Rakúsky cisár František II. v Komárne po krátkom váhaní podmienky prímeria ratifikoval, dúfajúc, že rozptýlená armáda sa sústredí, obnoví svoju bojaschopnosť a pokúsi sa Francúzov poraziť. 14. júla dostali vojská Hlavnej armády rozkaz presunúť sa do Horného Uhorska, (dnešné územie Slovenska). Arcivojvoda Karol zároveň 30. júla 1809 odovzdal velenie generálovi jazdectva kniežaťu Lichtensteinovi. Vojská šiestich armádnych zborov cez Olomouc a Skalicu pochodovali 13. augusta cez Trnavu a 16. augusta vstúpili do Serede.
 
V Nových Zámkoch sa ubytovalo veliteľstvo Hlavnej armády, v Močenku 2. armádneho zboru, v Galante 3. armádneho zboru,  v Trnave 5. armádneho zboru, v Hlohovci 6. armádneho zboru, v Nitre zboru granátnikov a v Šuranoch veliteľstvo jazdeckej zálohy. V Seredi zostalo veliteľstvo 1. armádneho zboru, ktorému velil generál jazdectva gróf Heinrich von Bellegarde, ktorý však 31. júla odovzdal funkciu podmaršalovi grófovi Johanovi Karlovi Fresnelovi von Hennequin a od neho prevzal 8. septembra velenie zboru podmaršal markíz Hanibal Sommariva. Vojská jednotlivých plukov sa rozmiestnili v okolitých osadách. Napríklad v priestore Ružindol, Štefanová, Borová, Budmerice sa ubytoval 9. pluk radovej pechoty poľného maršala Karla Jozefa grófa Clerfayt de Croix, v priestore Križovany, Modranka, Zavar, Zeleneč 10. pluk radovej pechoty Oskara II. Friedricha kráľa Švédska a Nórska, ktorý sa na konci októbra presunul do priestoru Dvorníky, Posádka, Sasinkovo, Bojničky, v priestore Pata, Hájske bol ubytovaný 15. pluk radovej pechoty Adolfa veľkovojvodu z Luxemburska a vojvodu z Nassau, v priestore Veča, Šaľa 20. pluk radovej pechoty Friedricha Wilhelma, korunného princa Nemeckej ríše Bavorska, v priestore Siladice, Valtov Šúr, Veľké Šúrovce 36. pluk radovej pechoty Johanna Karla Kolowrat - Krakowskeho, v priestore Jelšovce, Sokolníky, Ľudovítová 47. pluk radovej pechoty baróna Ludwiga von Vogelsang, v priestore Branovo, Semerovo, Jasovo, Čechy, Dvory nad Žitavou 6. dragúnsky pluk grófa Karla Ludwig Ficquelmonta. Keďže generálmajor Bianchi 14. júla 1809 v súlade s podmienkami prímeria opustil Bratislavu, ktorú dva mesiace bránil pred útokmi francúzskeho maršala Davouta, a spolu s časťou Záhoria cez Svätý Ján po Holíč ju obsadili saské vojská podriadené francúzskemu generálovi Grenierovi a armáda talianskeho vicekráľa Eugena de Beauhernais, nevlastného Napoleonovho syna, v prípade obnovenia nepriateľských akcií by francúzskym vojskám nič nebránilo v ďalšom postupe, preto na pravom brehu Váhu pri Seredi začala výstavba opevneného predmostia pre 6000 mužov. Výstavbu predmostia zabezpečoval 1. oddiel pionierskeho pluku a 36. so 47. plukom radovej pechoty vyčlenili po 230 mužov, ktorí boli ubytovaní v Dolnej Strede. V Seredi bola pri veliteľstve 1. armádneho zboru rozvinutá aj prijímacia nemocnica (Aufnahms-Spital) č. 11.
 
Prijímacie nemocnice boli vytvárané podľa armádneho rozkazu z 8. apríla 1809 a rozmiestňovali sa vo vzdialenosti niekoľko hodín cesty od bojujúcich vojsk. Disponovali potrebným nemocničným vybavením a lôžkami pre 400 chorých, pozorovateľmi a strážami, ako aj ošetrujúcim personálom z počtov vojsk armádneho zboru, pre ktorý bola nemocnica zriadená. Okrem nemocničných povozov dostali v roku 1809 aj odpružené vozy na prevoz štyroch ťažko zranených a po 20 nosidiel na odnášanie zranených z bojovej línie. Okrem toho bol v každej prijímacej nemocnici udržiavaný určitý počet pohotovostných vozov na prevoz pacientov do základných nemocníc (Unterlagsspital) alebo hlavných poľných nemocníc (Haupt-Feldspital). Podľa nadácie Ztracení lidé: oběti napoleonských válek na území dnešní ČR a SR zomrelo v tejto nemocnici v roku 1809 približne 50 vojakov, nie je však známe miesto ich posledného odpočinku.
 
Na území medzi Trnavou, Nitrou a Novými Zámkami bolo treba ubytovať 111 práporov a 69 eskadrón, čo predstavovalo 93441 mužov a 9179 koní. Takáto koncentrácia vojsk kládla značné nároky na miestne obyvateľstvo, ktoré sa muselo podieľať na ich ubytovaní a zabezpečení. Pri stanovenej dennej dávke potravín 1 kg chleba, 0,5 kg vareného mäsa, 1 l piva alebo 0,25 litra vína spotrebovala ubytovaná armáda denne takmer 94 ton chleba, 46 ton mäsa, 94000 l piva alebo 24000 l vína a pri dennej dávke pre koňa 3 kg ovsa, 5 kg sena a 1,5 kg slamy denne 27,5 t ovsa, 46 ton sena a 14 ton slamy. Počet vojakov, ubytovaných v jednotlivých obciach v niektorých prípadoch dokonca prevyšoval počet ich obyvateľov. Podľa štatistického opisu Uhorského kráľovstva z roku 1833 mala napríklad Sereď 2975, Dolná Streda 1145, Šintava 1322, Horný Čepeň 316, Stredný Čepeň 289, Dolný Čepeň 318, Galanta 2104, Pata 1004, Hájske 984, Hrnčiarovce 1182, Modranka 829, Križovany nad Váhom 710, Veľké Šúrovce 964 a Siladice 795 obyvateľov. Pritom napríklad v Pate sa ubytovalo 1439 vojakov a 54 koní, Hájskom 1357 vojakov a 24 koní, Hrnčiarovciach 643 vojakov a 50 koní, Modranke 622 vojakov a 12 koní, Križovanoch 500 vojakov a 20 koní. Vojská rakúskej Hlavnej armády zostali rozmiestnené na území západného Slovenska niekoľko mesiacov. Až po uzatvorení mieru 14. októbra 1809 vo Viedenskom Schönbrunne sa začali rakúske vojská presúvať do mierových posádok. Francúzske vojská tiež mali do konca decembra 1809 opustiť okupované územia, ktoré podľa mierovej zmluvy mali zostať súčasťou Rakúskej monarchie. V roku 1810 sa Napoleon  oženil s dcérou cisára Františka II. Máriou Lujzou Habsbursko-Lotrinskou a v roku 1812 sa rakúsky  pomocný  zbor  pod  velením  generála  jazdectva  Karla  Philippa  Schwarzenberga zúčastnil po boku francúzskych vojsk ťaženia do Ruska.
Pred 210 rokmi sa Sereď v auguste 1809 pripravovala na obranu proti Napoleonovej armáde Pred 210 rokmi sa Sereď v auguste 1809 pripravovala na obranu proti Napoleonovej armáde Pred 210 rokmi sa Sereď v auguste 1809 pripravovala na obranu proti Napoleonovej armáde Pred 210 rokmi sa Sereď v auguste 1809 pripravovala na obranu proti Napoleonovej armáde Pred 210 rokmi sa Sereď v auguste 1809 pripravovala na obranu proti Napoleonovej armáde Pred 210 rokmi sa Sereď v auguste 1809 pripravovala na obranu proti Napoleonovej armáde