Farská charita Sereď

Farská charita Sereď

Udalosti a ľudia     Mária Fačkovcová    
Stali sme sa miestom, ktoré spája množstvo ľudí
Farská charita(FCH) v Seredi už má za sebou rok aktívnej služby. Jej vznik podnietilo ukončenie komplexných služieb Trnavskej arcidiecéznej charity (TTACH), pre ktorú sa nepodarilo nájsť v meste vhodný priestor. Preto sa niekoľko dobrovoľníkov  rozhodlo zaregistrovať FCH, a tak aspoň čiastočne suplovať jej služby. Najskôr tu bola vízia pokračovať v už rozbehnutých „prvopiatkových“ potravinových zbierkach. Ľudia zo širokého okolia boli zvyknutí štedro prispievať do týchto zbierok a na druhej strane tu boli klienti, ktorí boli vďační za túto pomoc.
Stačilo mať len otvorené oči, uši, ale hlavne srdce a potreby našej služby sa začali ukazovať samé. Približne 15 dobrovoľníkov najskôr začalo pomáhať potravinami, drogériou, hygienickými potrebami a sociálnym šatníkom (i vecami získavanými podľa konkrétnych potrieb) ľuďom i rodinám, nachádzajúcich sa v ťažkých finančných či sociálnych situáciách. Každý utorok medzi 15.15 a 17.00 hod. mohol ktokoľvek prísť do našich priestorov, ktoré máme prenajaté vďaka podpore TTACH. Pomáhali sme nielen materiálnymi vecami, ale aj poradenskou službou vo finančnej či sociálnej oblasti. A ľudia začali prichádzať. Nielen tí, ktorí prišli požiadať o pomoc, ale aj ľudia z mesta a z jeho okolia, aby sa podelili so svojimi vecami. Keďže mnohé problémy klientov presahovali naše „dobrovoľnícke“ schopnosti, začal nám pravidelne pomáhať aj profesionálny pracovník z TTACH.
Postupne sa stala naša charita miestom, ktoré spájalo ľudí ochotných pomáhať. Prichádzali darcovia, sponzori, podnikatelia ponúkajúci dočasnú prácu pre klientov, začali sa diať každodenné zázraky.
S jedným malým zázrakom sa zdieľa dobrovoľníčka Erika: „Pomáhali sme zbaliť jedného nášho klienta-bezdomovca do komunity Cenacolo. Už mal plnú tašku potrebného oblečenia a hygienických vecí, len sme mu nevedeli nájsť vhodné topánky. Jeho číslo sme jednoducho nemali. A v tom k nám prišla jedna pani, ktorá kúpila synovi nové topánky, ale jemu sa nepáčili, tak sa rozhodla, že ich daruje našej charite. A bolo to presne to naše hľadané číslo!
Dobrovoľníci Zuzka a Juraj potvrdzujú: Tento mesiac k nám prišiel pán, ktorý pomáha jednej žene v jej ťažkej životnej situácii. Bola hospitalizovaná v nemocnici a prišiel poprosiť, či by sme nemali pre ňu nejaké hygienické veci, spodnú bielizeň, pyžamá,...A mali sme, pretože asi pol hodinu pred ním nám ich priniesla jedna pani a tak ešte také voňavé po čerstvom vypratí mohli poslúžiť tejto panej v nemocnici.“
Situácií, keď sme niečo veľmi súrne potrebovali a takto priam na želanie nám to nejaký darca priniesol, bolo veľmi veľa.
            Dôkazom toho, že dobré príklady priťahujú, bola aj iniciatíva jedného zo sponzorov z nášho mesta, ktorý sa ponúkol, že nám bude poskytovať teplú polievku pre ľudí bez domova v zimných mesiacoch. Vybaviť všetky potrebné povolenia na takúto aktivitu nie je vôbec jednoduché, ale stal sa veľký zázrak a všetko sa podarilo. A tak sa naše služby rozšírili aj o podávanie teplej polievky v našich priestoroch od decembra do marca.
Snažíme sa pomáhať každému, kto k nám príde a na koho nás upozornia ľudia.  Niekedy to ide ľahšie, niekedy veľmi ťažko a niekedy sa nám to ani nepodarí. Všetci naši klienti sa nám stali veľmi blízkymi a veríme, že aj my im. Preto sme sa rozhodli pre nich urobiť Malé Vianoce – pripravili sme pre nich vianočnú večeru a pri stromčeku sme si zaspievali vianočné koledy. Boli aj vianočné darčeky, na ktoré nám prispeli ľudia mimoriadnou predvianočnou zbierkou. Teplá spodná bielizeň a ponožky pre všetkých boli darčekmi na nezaplatenie. Ich dojatie a slová vďaky boli pre nás veľkou satisfakciou, ale aj silnou motiváciu pre pokračovanie našej služby. Jeden pán sa počas večere rozplakal, že takéto vianočné oblátky kedysi pre nich doma pripravovala ich mama.
V predvianočnom čase skupina niekoľkých našich dobrovoľníkov navštívila aj našich starkých v domove dôchodcov.  Viac ako vianočné pozdravy a darčeky ich potešila ich prítomnosť a čas, ktorý im venovali.
V rámci celoslovenských charitatívnych akcií sme sa zapojili do zbierky S prázdnou taškou sa do školy nechodí. Jej cieľom bolo  pomôcť zabezpečiť  školopovinným deťom zo sociálne slabších rodín  školské pomôcky. Ochota, s akou Seredčania šírili informácie o tejto zbierke, a počet tašiek a školských pomôcok, ktoré k nám priniesli, boli aj nad naše najtajnejšie očakávania. Dvanásť tašiek aj s pomôckami našlo adresátov v našom meste, s ďalšími sme sa podelili.
To že láska a dobro dokáže spojiť veľké množstvo ľudí bolo dôkazom aj v zapojení sa do zbierky Okuliare pre Afriku (vyhlásenou Centrom pomoci človeku v Piešťanoch). Ako sa ľudia v našom meste len za týždeň dokázali zmobilizovať a veľmi štedro prispieť do tejto zbierky, nebola maličkosť. A tak desiatky a desiatky okuliarov mohli aj z nášho mesta pomôcť ľuďom v Keni, kde majú  hodnotu  ročného platu a preto si ich málokto môže dovoliť.
Za rok našej služby sme sa stali súčasťou mnohých ľudských príbehov – v rodinách i na uliciach. Nie všetky boli pekné a nie všetky mali šťastný koniec. Stále máme problém sa do nich príliš citovo nezaangažovať. Nad všetkými tými smutnými však prevažujú tie radostné, aj keď ich bolo možno menej  – nimi sa povzbudzujeme, keď je ťažko aj nám.
Na povzbudenie príbeh jedného bezdomovca v našom meste: Žil tu asi 3 roky. Bol to cudzinec, ale pomerne dobre „lámal“ slovenčinu. Mix neskutočných náhod ho privial do nášho mesta. Tento bývalý vojak z povolania hovoril troma svetovými jazykmi. Nechcel zostať na ulici, a preto sme mali nádej, že mu bude možné pomôcť. A o to sme sa snažili. Problémom bola jeho veľká závislosť od alkoholu, ktorej prepadol počas života na ulici. Podarilo sa nám vybaviť mu resocializačné zariadenie, v ktorom vydržal 2 mesiace. Potom prišiel nejaký skrat v osobnom živote, rozhodol sa zo zariadenia odísť a znova skončil na ulici. Jeho problémy s alkoholom mali za následok, že dvakrát skončil v nemocnici kvôli ohrozeniu života, pretože jeho telo si už odvyklo od alkoholu. Jeho stav bol teraz oveľa horší ako na začiatku. Vďaka pani M. a nášmu dobrovoľníkovi Ivanovi, ktorý nestratil nádej aj napriek tomu, že my sme takmer všetci prepadli veľkému sklamaniu a beznádeji, sa tento (aspoň veríme) bývalý bezdomovec  vrátil späť do Nemecka. Ohlásil sa nám, že má prácu i ubytovanie. Ale to nebolo všetko. On si pýtal aj našu adresu, aby našej charite mohol poslať nejakú pomoc, ktorú pre nás vybavuje. Nevieme, čo nám príde v balíku. To pre nás však nie je dôležité. Dôležitejšie je to, že tento človek na nás nezabudol a že teraz už  vo svojom novom živote sám chce pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú.
Na záver by sme sa chceli poďakovať  všetkým vám, ktorí ste nás prijali, upozorňujete nás na potreby núdznych, akýmkoľvek spôsobom nám pomáhate.
Vďaka, že spolu môžeme pomáhať!
Farská charita Sereď