Petrohradské veduty zo seredského kaštieľa na Bratislavskom hrade

Petrohradské veduty zo seredského kaštieľa na Bratislavskom hrade

Kultúra a divadlo     Irsák Dušan    

Pri svojich kultúrnych potulkách som navštívil aj Bratislavský hrad, kde sa konala výstava so sľubným názvom Zlatý vek Peterhofu s podtitulom Od Petra I. po Katarínu II. Ponevieral som sa po výstavných miestnostiach a prezeral si exponáty týkajúce sa kráľovského dvora v Petrohrade. Dobové obleky, porcelánové sochy, historické meče, šable a pušky. Krásne zdobené ruské vajce, porcelánové vázy a obrazy. Všetko zapožičané z múzea v Petrohrade.

 

Po istom čase takéhoto nenúteného prehliadania som vstúpil do veľkej miestnosti, kde na stenách viselo množstvo obrazov, ktoré malo pripomínať krásu a slávu Petrohradu.

 

Znenazdajky som sa ocitol pred obrazmi, ktoré mi boli veľmi povedomé. Petrohradské veduty. Také isté, ako visia v Obradnej sále Mestkého úradu v Seredi. Lenže toto boli repliky, ktoré na Bratislavskom hrade nevedomky reprezentovali aj naše mesto. Naplnilo ma to hrdosťou. A keď som vo ďalšej miestnosti objavil historickú litografiu Johanna Kaisera z roku 1840 s jednoduchým názvom Sereď, rozpomínal som sa na prednášky v Obradnej sále, v ktorých som sa dozvedel podrobnosti o týchto dielach.

 

Peripetie Petrohradských vedút nám predstavil v prednáške v roku 2000 Július Matis. Neskôr ich zhrnul v článku Príbeh obrazov zo seredského kaštieľa (http://www.seredskenovinky.sk/clanok/2013-10-24-pribeh-obrazov-zo-seredskeho-kastiela) z roku 2013. Len v krátkosti pripomeniem ich históriu.

 

 

Mikuláš Esterházy (1714 – 1790) si priniesol z Petrohradu, kde bol na diplomatickej misii v rokoch 1753 – 1761 veľvyslancom Márie Terézie, priniesol album kolorovaných medirytín Plán stoličnogo goroda Sanktpeterbura s panoramatickými pohľadmi na Petrohrad. A v jeho umeleckej kolekcii sa našli aj zväčšené reprodukcie týchto medirytín, barokové olejomaľby asi z roku 1760, ktoré Mikuláš umiestnil do svojho kaštieľa v Čeklísi (dnešné Bernolákovo). Ich autorom by podľa podpisu na obraze mal byť slávny benátsky autor vedút, akýchsi dobových obdôb našich dnešných pohľadníc, Francesco Guardi (1712 – 1793). Niektorí odborníci však jeho autorstvo spochybňujú. Pravdepodobne pri delení esterháziovského majetku medzi čeklísku a seredskú vetvu rodu sa dostali štyri veľké a dve malé veduty (ich názvy vo francúzštine sú na malých papierových etiketách zo zadnej strany rámu) do knižného salónu v miestnom kaštieli. A napriek zmenám majiteľa kaštieľa tam obrazy vydržali, až kým 4 veľké veduty neboli umiestnené do Obradnej sály MsÚ a dve malé do kancelárie primátora mesta.

 

Visia tam dodnes. Na Bratislavskom hrade možno vidieť iba ich fotokópie, ktoré však tiež svedčia o ich historickej hodnote. Zostáva nám teda dúfať, že sa raz vrátia na svoje predchádzajúce miesto, do knižného salónu v Seredskom kaštieli, kde by mohli dôstojne reprezentovať zašlú slávu esterházyovského panstva. 

           

Petrohradské veduty zo seredského kaštieľa na Bratislavskom hradePetrohradské veduty zo seredského kaštieľa na Bratislavskom hradePetrohradské veduty zo seredského kaštieľa na Bratislavskom hradePetrohradské veduty zo seredského kaštieľa na Bratislavskom hrade