Vystúpenie Neila Zazu v Seredi Poriadna rocková smršť v malej pizzérii

Vystúpenie Neila Zazu v Seredi Poriadna rocková smršť v malej pizzérii

Kultúra a divadlo     Ružena Šípková    

V Seredi sa koná veľa zaujímavých koncertov a ja som často priamo „na mieste činu“. Takto sa zabávam, a pritom si aj rozširujem hudobné obzory.

           

Začiatkom roka 2019 v seredskom Dome kultúry koncertoval americký gitarista Neil Zaza. Do Serede zavítal v rámci svojho európskeho turné spolu so svojou spoľahlivou rytmikou: s basgitaristom Walterom Cerasanim a s bubeníkom Enricom Cianciusim, rodákmi z Talianska. Po viacerých koncertoch v Taliansku, v Rakúsku a v Českej republike prišlo na začiatku februára na rad Slovensko: koncerty v Music a Café v Nitre, v Blue Note v Novom Meste nad Váhom a v Seredi, po ktorých Neila Zazu a jeho spoluhráčov čakali vo februári ešte ďalšie vystúpenia v Českej republike, v Poľsku, v Nemecku a v Taliansku.

           

Neil Zaza sa venuje inštrumentálnemu melodickému gitarovému rocku, hral okrem iných s takými hviezdnymi gitaristami ako Joe Satriani, Steve Vai, Yngwie Malmsteen či Nuno Bettencourt. Na svojich nahrávkach doteraz spolupracoval napríklad s bývalým členom kapely Van Halen – basgitaristom Michaelom Anthonym,  s klávesistom z kapely Dream Theater Jordanom Rudessom, s legendárnym bubeníkom Steveom Smithom a so spevákom a gitaristom Petrom Framptonom. Neil Zaza vo svojich skladbách často kombinuje prvky modernej a klasickej hudby.

           

Koncert tohto výborného hudobníka sa uskutočnil v nedeľu 3. februára 2019 v pizzérii v Dome kultúry Sereď. V ten večer bolo nepríjemné daždivé počasie, hudbymilovné obecenstvo, hlavne zo Serede a z okolia, to však neodradilo. Pizzéria prijala do svojho vnútra vyše 60 ľudí rôzneho veku.

           

Koncert sa začal skoro presne o 20.00 hod. Hudobníci s oduševnením vbehli do miestnosti, sprevádzaní mohutným potleskom publika a tónmi pesničky Shout od kapely Tears For Fears. Už prvá skladba This Time bola prílivom energie a priam vesmírnych zvukov. Neil Zaza i jeho rytmika počas celého koncertu išli naplno a bolo počuť, že sú naozaj majstrami v hre na svoje hudobné nástroje. Hranie ich očividne tešilo. Hlavne Neil Zaza neustále poskakoval a pobehoval, koľko mu stiesnené podmienky dovoľovali, a pri tom sa veselo usmieval. Aj vtedy, keď si ho poslucháči fotografovali a natáčali mobilnými telefónmi a fotoaparátmi. Často hral celkom vpredu pred obecenstvom a získal si ho, hoci toho veľa nenahovoril. Všetky skladby boli inštrumentálne, ale vôbec to neprekážalo, pretože „spievala“ elektrická gitara v rukách Neila Zazu. Jeho sóla povedali všetko, čo bolo treba. Hudba znela väčšinou víťazne a optimisticky, no aj veľmi melodicky a boli v nej krásne lyrické pasáže.

           

V ten večer sme si vypočuli zväčša veľmi temperamentné a energické skladby s neúnavnými rytmami, ako napríklad Cherry Lane. Len občas hudobníci „ubrali plyn“, no mala som pocit, že len preto, aby vzápätí „vyštartovali“ s ešte väčšou silou. Zdalo sa mi, že na Dome kultúry nadskakuje strecha. Dve panie, ktoré stáli vedľa mňa pri „reprobedni“, sa pustili aj do improvizovaného tanca. Neil Zaza a jeho spoluhráči zahrali i skladbu Take On Me, pôvodne z repertoáru nórskej kapely A-ha, a  najväčší hit Neila Zazu I´m Alright. Všetky skladby boli parádne vygradované a obecenstvo sa dalo ľahko strhnúť k tlieskaniu do rytmu. Po skončení každej skladby nasledoval silný potlesk a pochvalný krik.

           

V pizzérii bolo šero a farebné svetlá blikali striedmo. Moje oči si však, našťastie, rýchlo zvykli. Medzi „hľadiskom“ a priestorom pre hudobníkov bola len úzka ulička, po ktorej som sa dosť hojne pohybovala, keď som fotila. Publikum bolo, chvalabohu, veľmi tolerantné, nikto mi nevynadal, že zavadziam. Pri jednej takej „ceste“ som si všimla, že Walter Cerasani hrá na päťstrunovej basovej gitare. Na najdlhší čas som sa „usídlila“ pri jednom z veľkých reproduktorov. Zvuk bol pomerne hlasný, ako to býva pri rockových koncertoch. Obávala som sa, že možno budem pár dní mierne hluchá, kým sa spamätám.

           

Keď sa koncert skončil, publikum sa s rukami nad hlavami hlasito dožadovalo hudobného prídavku. Neil Zaza oznámil, že si pre nás pripravili niečo špeciálne. Z obecenstva sa ozvali žartovné pokriky, aby hudobníci zahrali niečo od Backstreet Boys, prídavkom však bola balada Purple Rain, ktorej autorom je slávny Prince. V refréne si obecenstvo aj zanôtilo a pohojdávalo sa do rytmu. Neil Zaza hodnú chvíľu hral postojačky na stoličke v prvom rade, ktorú mu ktosi uvoľnil.

           

Koncert trval asi hodinu a pol. Po jeho skončení ešte vlastne koniec nebol, lebo hudobníci predávali cédečká, fanúšikovia sa s nimi fotografovali a zhovárali. Neil Zaza a jeho spoluhráči vôbec nepôsobili ako namyslené hviezdy, hoci sú zvyknutí hrávať aj pre niekoľkotisícové publikum. Gitarista zdvorilo odmietol alkoholický nápoj, ktorý mu vďační poslucháči chceli objednať. Čakala ho totiž cesta za volantom auta. Keď som sa ho opýtala na playlist z koncertu, odpovedal, že hrali takmer to isté, ako na svojom cédečku Alive In Denmark!, ktoré mali aj na predaj. Slovenské publikum dostalo teda podobnú hudobnú nádielku ako to dánske a zdá sa, že ju prijalo s podobným nadšením.  

           

Rockový večer som si naozaj užila. Komu by neulahodila pizzéria, v ktorej sa možno nasýtiť vynikajúcou hudbou? A Ružena Šípková sa dočkala aj skladby od Princa. V Seredi to žije. Už sa teším na ďalšie koncerty v tomto meste!

 

Vystúpenie Neila Zazu v Seredi Poriadna rocková smršť v malej pizzériiVystúpenie Neila Zazu v Seredi Poriadna rocková smršť v malej pizzériiVystúpenie Neila Zazu v Seredi Poriadna rocková smršť v malej pizzérii