Kaštieľ

Kultúra a divadlo     Pavol Ištok    

V Sereďských novinkách z novembra 2018 sú „Interpelácie poslancov – MsZ 13.9.2018“. Poslanec D. Irsák slušne interpeloval primátora mesta vo veci kaštieľa. Odpoveďou, okrem iného, bolo: „Zabezpečili a označili sme ho informačnými tabuľami. V blízkej dobe vyčistíme časť interiéru od odpadkov, okolie kaštieľa od náletových drevín... Čiastočne sme opravili časti odkvapových rúr a strechu....“, atď., atď....

 

Skutočnosť: Výstražné (upozorňujúce), nie informačné, cedule (Pozor padá omietka!!! - hahaha) mesto dalo „iba“ 16 mesiacov po upozornení, že rímsa padá (padne). Dovtedy žiadne a opakované nič, nič a nič až rímsa padla; ani zabezpečovacie práce, ani vyhlásenie havarijného stavu, ani zneprístupnenie miesta a upozornenie aby voľakoho nezahlušilo. Nič. Rímsa padla. Našťastie nie vtedy, keď tam boli ľudia pozrieť „napoleoncov“. A následne padla časť rímsy aj na západnej strane... Aj inštalovanie kamery pri bastióne bolo „bezodkladné“... „iba“ po 6 rokoch. No, nemajte ich radi...

 

Pred niekoľkými dňami som si opakovane overil ako vyčistili „okolie kaštieľa od náletových drevín“. Uhádnete na prvý raz. Kto neverí... nemusí ani bežať, času je dosť. Terminus „v blízkej dobe...“ je iste relatívna veličina. Medzi slušnými ľuďmi tak 5 - 10, možno 15 dní. Ale viac ako 4 mesiace a nič?! Možno tie vegetácie tam nechali ako inovatívny statický prvok, aby kaštieľ nepadol(?). To som nepochopil. Ešte dobre, že ich máme, kreatívcov. Vraví sa, že slovo robí muža. Tu však muž robí slová.

 

Odkvapové rúry – malá časť žľabov áno,  ale odtoky stále končia v lufte a dažďová voda stále vteká do múrov a do základov... machy, riasy, huby, lišajníky, aj kríky, mráz, ... (pani prírodniarska úradníčka mesta by pánom mohla vysvetliť, čo to je a prečo to tam nepatrí..., teda, ak ju vypočujú). Výsledok? Žiada sa použiť síce spisovné, ale verejne neveľmi vhodné slová...   

 

A tá jeho posledná veta je špica, skoro mi vypadli oči. Neseriózne a od veci. Otázka p. poslanca bola vecná...

 

Ak takéto jednoduché úkony nestihne za taký čas zabezpečiť, čo môžeme očakávať? Za 8 rokov na stolci a predtým dlho ako poslanci odhodlane a trpezlivo nechali kaštieľ osudu a iniciatíve iných. A zasa ďalšie stratené roky.

 

Asi nastal čas vyhlásiť súťaž na aktualizáciou mestského erbu, teda prekresliť ho na hromadu tehál, kameňa a dreva v čiernom poli...

 

Takto nakladajú so spoločným majetkom - mojím, tvojím, mojich, tvojich a aj ich detí... Za tie roky sa neobťažovali s verejným vysvetlením a zdôvodnením svojej „práce“. Ešte sa „nestihli“ obyvateľov ani len spýtať - chcete, nechcete, a ak chcete, čo a ako to chcete... pretože je to naše, vaše, je to pre nás, vás, vaše deti. Ešte nestihli navrhnúť obyvateľom spoluprácu – dajte tipy na využívanie. Ak sa nepýtali, ako môžu vedieť, čo a či (ne)chcú? Pred nejakým časom niekoľkí študenti verejne prezentovali v múzeu svoje predstavy o možnom využívaní kaštieľa (areálu). Niektoré boli fajn a aj inšpiratívne. Mestskí sa ani neprišli pozrieť...

 

A pritom sú v tak mentálne hlbokom závoze, že sami nemajú šancu. Napriek žiadostiam o verejnú prezentáciu priestorového a funkčného využívania kaštieľa a parku za dlhé roky ani nezaťali... A keby sme začali od nich vyžadovať alternatívne, alebo variantné riešenie? Čo potom? Asi sa zdivejú.

 

A ešte sa aj hlúpo a trápne vyhovárajú na „prísne požiadavky pamiatkárov“. V porovnaní so 70. a 80. rokmi, sú títo k nim mimoriadne zhovievaví a ohľaduplní. Mestským chýba ozajstná skúsenosť, im to ešte nedocvaklo. Je to o ich nastavení a výbave a svojskej interpretácii slov „úcta“ a „slušnosť“. Nevážia si ľudí. Nechápu(?), že voľbami sú ustanovení iba ako správcovia spoločného majetku a o jeho osude sú povinní po ozajstnej diskusii rozhodovať iba vo verejnom záujme.  Sú priamo volení a priamo sa zodpovedajú. Toto nie je ich súkromný majetok. Asi im nič nehovorí povinnosť vyplývajúca zo zákona o pamiatkovej starostlivosti... a zodpovednosť verejného činiteľa.

 

Takéto správanie je nezodpovedné a cynické. Ak si nechajú zhumpľovať svoj vlastný dom, nech sa páči. Ale aj vtedy ich susedia a stavebný úrad majú možnosť umravniť.

 

Už od prvého „porevolučného“ primátora mesta som nabádal (a nielen ja) na systém - každý rok opraviť 1, 2, 3 miestnosti, súbežne budovať technickú infraštruktúru z mestských zdrojov, pôžičiek,... Projekty obnovy a povolenia boli na svete a statické zabezpečenie kaštieľa bolo reálne takmer ukončené. Mnoho času, peňazí a roboty iných ľudí dostali na podnose. A ani to nedokázali využiť. Už mohlo byť druhýkrát aj vymaľované. Či ešte nestihli kúpiť farby?

 

Pomôžem podobenstvom. Orangutan si buduje hniezdo postupne. Nie tak, že najprv naznáša všetok materiál na kôpku a až potom začne. Lastovička tiež nezačne stavať hniezdo až vtedy, keď má pripravené potrebné hrudky hliny. Takýto malý tvor s takou malou hlavičkou a ešte menším mozočkom... Inštinkty, ktoré my, vraj koruna tvorstva, nazývame „zdravý sedliacky rozum“. Tu to zaspalo na tom „sedláckom“. Poučiť sa? Ani omylom.

Viackrát, aj verejne, som žiadal „mestských“ o informáciu „ako ďalej s kaštieľom“. Ani sa neobťažovali... Iba opakovane vyjavili, koľko lavičiek, smetiakov, hajzlíkov, chodníkov, asfaltu a betónu. Ale o kaštieli ani „ň“. Iba raz, asi omylom vyjavili, že preferujú „vyhlásenie verejnej zbierky; že požiadajú MK SR, alebo ÚV SR, či priamo premiéra o pomoc; že prípadne vyhlásia súťaž na vstup dlhodobého investora, alternatívne aj prenájom, či predaj kaštieľa“. Ale aj toto im museli iní našepkať. Teda buď-alebo, alebo-buď,... Alebo nebuď.

Prečo to ešte neurobili? Po ôsmich rokoch a od roku 1993(!) iba toto?! Kaštieľ systematicky nechávajú devastovať (aspoň dačo robia systematicky). Úbohé, smiešne a trápne. A najmä bieda a hanba preveliká.

 

Viem, nemajú víziu, koncepciu a ani stratégiu ku kaštieľu, hradu a parku. Nemajú, lebo nechcú mať, lebo ani netušia, čo by tam všetko mohlo byť a ani nechcú vedieť ako to dosiahnuť. Lebo s tým je vééééľa roboty.

Aj som sa ponúkol, reku prídem na úrad a vyjavte mi tú svoju pravdu o kaštieli. Ani sa neozvali...

 

Prečítajte si tie mestské Koncepcie rozvoja... (ak vydržíte) a pochopíte. Ja som pochopil. Ako sa to nedá, to vedia. A nemajú ani štipku slušnosti to ľuďom povedať. Ale povinnosť a zodpovednosť im ostáva, aj keď sa budú tváriť nekonečne odhodlane a budú iba zadymovať.

Ešteže máme tých motivačných orangutanov a lastovičky...

 

Teda, priamo volení a priamo zodpovední, ako ďalej s kaštieľom? Ale pravdivo prosím, verejnosť čaká; veľmi veľa jej dlhujete.