Rozhlasová relácia o našom múzeu ma sklamala

Rozhlasová relácia o našom múzeu ma sklamala

Udalosti a ľudia     Ľubomír Veselický    

Informácii o odvysielaní rozhlasovej relácie na stanici Slovensko 1 v piatok 4.1.2019 o 20.05 o Mestskom múzeu v Seredi  som sa potešil. Po jej ukončení ma ale radosť prešla. Očakával som, že v avizovanej hodine dostanú poslucháči ucelený obraz o vzniku nášho múzea s množstvom podstatných údajov. Hneď prvé minúty ma ale utvrdili, že to tak nebude. Po skončení vysielania som si urobil som časovú analýzu.   Zistil som, že namiesto sľubovanej hodiny trvala celá relácia o desať minút menej. (Začiatok 20.05, koniec 20.55 hod.) V obchode pri kúpe váženého tovaru by to znamenalo, že ste zaplatili cenu za kilogram, ale hmotnosť tovaru je iba 0.833 kg.  Toto by ma zasa až tak veľmi netrápilo. Na nepresné časové údaje o začiatkoch a koncoch relácií, ktoré sú pravidelne rozbíjané reklamou, som zvyknutý. Po úvodných vetách zazneli dve piesne (7 minút). Nasledoval trojminútový rozhovor, po ňom opäť pesnička (3 minúty). Začal som si zapisovať čas trvania rozhovorov a čas trvania pesničiek, krátkych správ a reklamy. Z 50 minútového vysielania spapkali spolu 34 minút. Z tzv. hodinovej relácie, ktorá mala podať informácie o našom múzeu je nakoniec 50 minútová a 9 anglických a slovenských pesničiek s  krátkymi správami a reklamnou upútavkou zhltlo 68 % vysielacieho času. Pesničky podľa náhodného výberu. Napriek tomu, že hudobný archív RTVS je dosť bohatý, a dobové skladby napríklad zoskupenia Solamente Naturali by do tohto typu relácie,   na rozdiel od použitých, zapadli podstatne lepšie.

 

 

Poďme  znova trochu počítať. Maximálny  podiel slova v relácii je 100%. Zvyšujúcim sa počtom odvysielaných „prímesí“  klesá. Rozhovory o múzeu trvali  len 16 minút. Poslucháč, ktorý očakával  množstvo informácií, dostal pri tridsaťdva percentom využití vysielacieho času veľmi málo.  V obchode s údeninami sa podiel mäsa v  párkoch  dozviete aspoň z obalu. Podiel slova v relácii, ktorá Vám má niečo priniesť,  je pre tvorcov norma nezáväzná. Škoda. Toto je stráviteľné už o čosi horšie.

 

Samotný obsah podaných informácií  je už ale naozaj silná káva a nemôžem ho hodnotiť inak než ako nedostatočný. Chýbala napríklad informácia, že zriaďovateľom Mestského múzea v Seredi je mesto Sereď a otvorené bolo 15. 12. 2004. Tak ako prvým z údajov v rodnom liste je dátum narodenia, mal byť dátum otvorenia múzea tým základom. Všeobecný údaj, že múzeum vzniklo na podnet občanov, možno vnímať ako by o vznik múzea žiadali obyvatelia akousi žiadosťou, či nebodaj petíciou. Všetko však bolo inak. Je mi naozaj ľúto, že vôbec nebolo spomenuté meno Viliama Kubányiho (†2013), ktorý zriadenie múzea ako poslanec MsZ navrhol ako prvý oficiálne na rokovaní mestskej rady. Bol som pri tom. Pre kultúru v Galante i v Seredi urobil kus práce. Jeho meno v relácii určite malo zaznieť. Okrem pána Rastislava Petroviča  malo byť nepochybne spomenuté meno zakladateľa Občianskeho združenia Vodný hrad Júliusa Matisa (†2016) ale aj ďalších jeho členov. Napríklad rodiny Františka Šmigrovského ,  Barbory Urbanovej s manželom a Pavla Ištoka.  Ľudí, ktorí odpracovali desiatky hodín pri rekonštrukcii budovy bývalého farského úradu, v ktorej je múzeum dnes. 

 

V súvislosti s týmito skutočnosťami vyznieva výrok redaktora  Juraja Šimka v závere prvého vstupu, citujem: „Kniha bola teda podnetom k tomu, že vzniklo múzeum, to sa nestáva tak často.“ ako nepodarený žart.

 

 

V tridsiatej štvrtej minúte vysielania bola medzi historickými osobnosťami spomenutá rodina Tomascheková, hoci všeobecne je známy iba Ján Tomaschek, ako staviteľ  budovy mestského úradu v roku 1909. Druhou bola rodina Silbersteinová. Ferdinad Silberstein-Silvan sa narodil 21. 12. 1902 v Seredi a jeho prvou samostatnou stavbou bola budova pošty v Seredi. Neuberám nič z významu práce architektov a staviteľov, ktorí v Seredi niečo zanechali.   Ale ak  hovoríme o kľúčových historických osobnostiach,  tak to boli  Žigmund Luxemburský (1368-1437) a Alexej I. Thruzo (1490-1534).  Kráľ Žigmund bol spomenutý iba okrajovo vetou - citujem : „Tá Šintava v tom období, kým ten hlavný tok tiekol tak, že teraz sa nachádza Sereď na pravom brehu a vtedy to bolo práve opačne,   na ľavom, tak vtedy  Šintava tiež bola rozvinutá remeselne a dokonca  ako slobodné mestečko v tom roku 1423 , v tých listinách  týchto rokov aj potom v ďalších sa spomína teda, že Žigmund Luxemburský dáva Šintave ako   výsady slobodného mestečka.“

 

 

A Alexej I. Thruzo?  Nebol  spomenutý  vôbec.  Čo o ňom hovoria dostupné dokumenty? / Publikácia THURZOVCI A ICH HISTORICKÝ VÝZNAM - strana 119 /

 

 

Ešte roku 1523 dostal Alexej Thurzo ako donáciu hrad Červený Kameň aj s dlhom 36 000 zlatých, krátko na to aj panstvá Šintavu, Tematín a Hlohovec.4 Roku 1527 získal hrady Spiš, Richnava, Gelnica, Bojnice, Likava a Orava aj s priľahlými panstvami, a krátko nato aj panstvo Pápa (dnes v Maďarsku).5 Vo svojom testamente okrem týchto rozhodoval aj o hrade a majetkoch Nitrianskeho biskupstva, ktorými disponoval, v jeho vlastníctve bola aj polovica Trenčína, viacero domov a menších majetkov v Levoči a Košiciach. Ak k tomu prirátame príjmy z rôzneho podnikania a úvery, môžeme povedať, že Alexej Thurzo patril k najmajetnejším mužom v Uhorsku.

...................................................................................................................................................................

 

Alexej Thurzo spolu so svojou rodinou sídlil na Šintave. Jeho funkcie a podnikanie ho nútili často cestovať, ale väčšina jeho dodnes zachovaných listov je datovaná práve zo Šintavy. Panstvá Hlohovec, Šintavu a Tematín pokladal za natoľko výnosné a hospodársky zaujímavé, že vo svojom testamente ich odkázal svojim najbližším – manželke a dcéram.

...................................................................................................................................................................

 

 

Dojem z relácie?  Koncepcia nesúrodá, informácie podané vo forme mozaiky pozostávajúcej z niekoľkých akoby náhodne poskladaných častí.  Mrhaním  vysielacieho času vyhrávaním pesničiek bolo dosiahnuté iba to, že sa poslucháč o našom múzeu dozvedel oveľa menej ako mohol.  Stanica Slovensko 1  sa pýši najväčšou sledovanosťou. Tentoraz však ponúkla  informačný polotovar, ktorý jej česť nerobí.

 

PS. Skôr ako mi v diskusii začnete nadávať,  vypočujte si prosím v archíve RTVS reláciu o ktorej píšem.

                                                                                                                                          

Rozhlasová relácia o našom múzeu  ma sklamalaRozhlasová relácia o našom múzeu  ma sklamalaRozhlasová relácia o našom múzeu  ma sklamalaRozhlasová relácia o našom múzeu  ma sklamalaRozhlasová relácia o našom múzeu  ma sklamalaRozhlasová relácia o našom múzeu  ma sklamalaRozhlasová relácia o našom múzeu  ma sklamalaRozhlasová relácia o našom múzeu  ma sklamalaRozhlasová relácia o našom múzeu  ma sklamala