Myšlienka týždňa

Životné prostredie a príroda     Ľubomír Veselický    

Nedávno som v súvislosti s našou „snehovou kalamitou“   zachytil myšlienku, ktorá vychádzala zo  zákonného ustanovenia o povinnosti miest a obcí čistiť  chodníky.

Vraj:  Prečo by som mal čistiť niečo, čo nie je moje?

 

Ak by neplatili ustanovenie zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v   § 3 citujem:

 

 

„(3) Obyvateľ obce sa podieľa na rozvoji a zveľaďovaní obce a poskytuje pomoc orgánom obce.

     V súvislosti s tým je povinný

 

a) ochraňovať majetok obce a podieľať sa na nákladoch obce, vykonávať menšie obecné

služby organizované obcou, ktoré sú určené na zlepšenie života, životného

prostredia, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok obyvateľov obce

a sú vykonávané v záujme obce,

 

b) podieľať sa na ochrane a na zveľaďovaní životného prostredia v obci,

 

c) napomáhať udržiavať poriadok v obci,

 

d) poskytovať osobnú pomoc a vecnú pomoc4) pri záchranných prácach

    a odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti v obci.“

 

odpovedal by som rovnako jednoduchou otázkou:

 

 

Prečo by si mal chodiť po chodníku, ktorý nie je tvoj?

 

Webová stránka Seredsity,sk uverejnila 8.1.2019 anketu  pod názvom  Ste spokojní so stavom chodníkov v Seredi počas dnešného sneženia .  Päťdesiat percent hlasujúcich uviedlo, že si spred domu/bytovky odhrnuli sneh sami. Ostatných päťdesiat percent hlasujúcich uviedlo, že so stavom chodníkov vôbec nie sú spokojní.

    

Teší ma, že celá  polovica hlasujúcich si uvedomila, že život v komunite nie je o súperení  nespokojných s  vlastným mestom  pri odvolávaní sa na literu ťažko splniteľných podmienok  zákona,  ale že skupina hoci aj šestnástich tisícok  ľudí môže fungovať  len pri vzájomnej pomoci a ústretovosti.  Historická skúsenosť  s takýmto prístupom sa preto pretavila do príslovia, ktoré nám skôr ako začneme kritizovať iných, odporúča  pozametať  si pred vlastným prahom .