Ďalší informačný klenot Markízy

Samospráva a štátna správa     Ľubomír Veselický    

V závere  prvých televíznych novín v piatok 20.10.2017 oznámila televízia Markíza v príspevku nazvanom Bez domova a bez pomoci  emóciami nabitý príspevok o tom, ako poslanci nášho zastupiteľstva rozhodli, že na ulici v mrazoch zostane viac ako 60 ľudí. Ako príklad absolútnej odkázanosti  na doteraz poskytované služby Trnavskou arcidiecéznou charitou v prenajatých priestoroch bývalej školy na Garbiarskej ulici predstavili slovenskej verejnosti prípad 50 ročného Romana, ktorý prišiel pre drogy o byt. Podľa Markízy prišiel aj o nohu, lebo mu ju údajne niekto na ulici  dokaličil baseballovou  pálkou tak, že ju museli amputovať.

 

Skutočnosť je pravdaže niekde celkom inde. A ak objektívnosť spravodajstva menovanej komerčnej televízie je vo všetkých prípadoch taká ako v tomto našom, tak môžeme hovoriť zhruba o jej menej ako 50 percentnej hodnote. Uvediem iba dve veci.

 

1/ Podľa evidencie charity bol počet poskytnutých nocľahov  od 1.12.2016 do 31.3.2017  1 441  priemerne 13  za noc. Od zapojenia do projektu eviduje 175 klientov.

Miestnych bezdomovcov je 14. Rád by som počul odpoveď na otázku. Prečo sú seredskí  poslanci povinní starať sa o bezdomovcov z iných obcí a miest?

 

2/ Príklad 50-ročného Romana je klasickou ukážkou manipulácie autorov spravodajstva nedopovedaním faktov. Každý, kto Romana  pozná vie, ako k úrazu nohy prišiel. Lenže tých ľudí je iba niekoľko. Celé Slovensko však bolo nakŕmené príbehom o útoku baseballovou  pálkou. Pravdou je, že o byt i auto prišiel vďaka svojej láske k drogám. Preto dnes žije zo dňa na deň. Rodina sa od neho odvrátila.  Televízia Markíza ale vyslovila kritiku.

Mesto! Poslanci! Vy ste odmietli postarať sa o tých úbožiakov!

 

Viac  ako šestnásť  tisíc  Seredčanov akútny problém s tým, že nebudú spať pod strechou, nemá. Matky, otcovia, slobodní, či so záväzkami, dôchodcovia, starší i mladší robia denne všetko preto, aby prežili a žili. Malá skupinka sa rozhodla pre život na ulici. Uvažujem nad mierou zodpovednosti samých voči sebe. Zisťujem, že niet o čom uvažovať.  Ide asi o takú zodpovednosť, akú majú turisti, ktorí sa na vysokohorskú túru vyberú v teniskách a tričku. A keď ich 2 000 metrom nad morom zastihne dážď, sneh, mráz či fujavica, sú odkázaní na zásah Horskej záchrannej služby. Ak tá nepríde včas,  zahynú. Podľa filozofie, ktorú ponúkla Markíza, za ich smrť zodpovedá HZS, lebo nebola dostatočne rýchla.