Bude ako bolo

Samospráva a štátna správa     Ľubomír Veselický    

Voľby do VÚC sú za dverami. O poste  predsedu Trnavského samosprávneho kraja asi veľa uvažovať nemusíme. Okrem terajšieho predsedu Tibora Mikuša s dvanásťročnou skúsenosťou vedenia VÚC sú verejnosti známi iba Jozsef Berényi a Jozef Viskupič.

 

Voľby sa blížia  a my by sme sa mali pripraviť na to, že ani v nadchádzajúcom  volebnom období sa  v krajskom parlamente neobjaví   nikto zo Serede. Ako príčiny tohto stavu mi vychádzajú iba dva dôvody.

 

Kandidáti  i voliči nerešpektujú zákonom určený model volieb.

 

Poslanecký post obsadí  len ten, ktorý má  najvyšší počet hlasov.  Kandidovanie v tričku jednej či niekoľkých politických strán však pre voliča neznamená nič. Už aj preto, že koaličné a opozičné strany buď rezignovali na priamy kontakt s voličom, alebo nie sú schopné stretnutia s občanmi robiť, alebo sa spoliehajú na to, že informácie o lídroch politických strán oznamované tzv. nezávislými médiami sú dostatočné. Neviem  ako v iných mestách či okresoch, ale od parlamentných volieb  v roku 2016  som v Seredi registroval iba jednu spoločenskú aktivitu  parlamentnej, jednej opozičnej  strany a jedného zatiaľ iba občianskeho združenia, ktoré sa chce v budúcnosti stať progresívnou politickou stranou.

 

Faktom je, že bez dôkladnej niekoľko mesačnej prípravy a prezentácie svojej činnosti  to jednoducho nefunguje. Predložiť kandidátku  v dobrej viere, že sa  vo voľbách možno  nájde dosť hlasov, je asi takou zárukou úspechu ako výhra 5 miliónov eur v Lote pri náhodnom type.  Na pozíciu zvoleného poslanca VÚC Trnava totiž nestačí  ani tisíc, ani dve tisíc, ani tritisíc hlasov. Zisk štyroch tisícok je úspechom a  z pohľadu počtu hlasov získaných  dnešnými poslancami  VÚC reálnou vstupenkou do trnavského zastupiteľstva.

 

Najvážnejším a chronickým problémom  volieb do VÚC je veľmi nízka účasť voličov. Kým volieb do miestnej samosprávy sa zúčastňuje ani nie polovica oprávnených voličov,  volieb do VÚC sa v roku 2013 zúčastnilo iba 1878 hlasujúcich.  Nezáujem o politiku územnej samosprávy možno často počuť v obranných vyjadreniach, keď  občan - volič tvrdí, že sa  o politiku vôbec nezaujíma. Klasický príklad hlučnosti prázdneho hrnca.  Milí nevoliči! Všetko v čom žijeme je odrazom práce politikov, o ktorú sa tak hrdo nestaráme. Na život a rozvoj potrebujeme peniaze. Na rozvoj môžeme dostať od štátu alebo samosprávneho kraja. Uvediem príklad. Ak budeme mať do konca roka spevnenú hrádzu až po priehradu nádrže Kaskády bude to práve z peňazí VÚC. V tomto prípade ide o balík cca 400 tisíc eur.

 

Máme iba dve možnosti.  Jednou z nich je ostať 4.11.2017 doma a nechať za seba rozhodovať voličov Galanty a ostaných obcí galantského okresu, alebo si vybrať  zástupcov, ktorí poznajú samosprávu a dať im svoj hlas.  Pretože  či sa nám to páči, alebo nie, v Trnave  budú na úrovni krajského zastupiteľstva prijímané rozhodnutia, ktoré sa týkajú aj Serede a jej najbližšieho okolia. Tento raz to bude päť rokov.

 

Počty oprávnených voličov v Seredi hovoria jasne. Vo voličských zoznamoch bude zapísaných cca 13 800  oprávnených voličov . Ak by k voľbám prišla iba polovica z nich a  dala hlas vhodným kandidátom, mali by sme v krajskom parlamente svojich  zástupcov.  Žiaľ toto je iba úvaha v dimenzii science fiction. Rád by som sa mýlil, ale vidím to tak, že tradícia nezáujmu Seredčanov o vlastnú  budúcnosť   bude pokračovať.  V Seredi príde voliť  možno až 15 % z oprávnených voličov, obyvatelia južnej časti okresu dajú zhruba štyri tisíc hlasov vlastným kandidátom  a my sa na  nimi obsadené poslanecké  kreslá  v Trnave  budeme 5 rokov iba pozerať.