O skle v našom meste

O skle v našom meste

Životné prostredie a príroda     Veronika Moncoľová a Viktória Balogová    

Počas celoškolskej akcie čistenia mesta sa žiaci 6. A triedy rozhodli čistiť breh  Váhu, ktorý preteká naším mestom  Sereď. Tiché prostredie, rýchly únik z ruchu mesta.  Prečo nespojiť užitočné s príjemným. Neverili sme ale vlastným očiam, koľko odpadu sa na tomto malom kúsku prírody v meste nachádza.  Fľaše – plastové či sklené, igelitové tašky, vrecká, obaly z potravín, plechovky.  Všetko spolu na miestach, kde si s tým príroda sama asi len ťažko poradí. A keby aj, trvalo by to stovky až tisícky rokov.

Keď sme na hodine ekológie mali následne spracovať tému recyklácie odpadu vybrali sme si práve sklený odpad. Zaujal nás i preto, lebo sklo je kvalitný a ekologický obal.  Ako sme zistili v krátkej ankete v uliciach mesta, ľudia najradšej pijú tekutiny práve zo sklených pohárov, v skle uskladňujú potraviny, ale čo je na škodu, nápoje si najčastejšie kupujú v plastových fľašiach. Akoby na vratné fľaše už dávno zabudli. Príklad si môžeme brať od našich predkov. Ako nám prezradila Mária Diková  z Mestského múzea v Seredi,  existovala  v roku 1907 v našom meste Sódovkáreň  Samuela Neufelda. Ukázala nám fľaše, ktoré ľudia pravdepodobne nosili na plnenie do tejto sódovkárne. Fľaše boli pevné, masívne, ale zároveň čarovné. Odkrývali múdrosť našich predkov. Keďže pokrok nás doviedol možno až ku plytvaniu rozhodli sme sa zistiť, ako je to so separovaným zberom a konkrétne aj  s odpadovým sklom v našom meste.  „Separácia odpadu nie je len nejaká dobročinná akcia, ale povinnosť každého z nás,  ak chceme žiť v čistom prostredí“ začala naše stretnutie  Miriam Klottonová, ktorá pracuje na oddelení rozvoja mesta, na referáte životného prostredia. „V minulosti všetok nevytriedený odpad putoval na skládku odpadov a tak i mesto Sereď muselo v súlade so zákonom o odpadoch pristúpiť k separácii - k triedeniu jednotlivých zložiek komunálneho odpadu. Kontajnery na triedený zber papiera, plastov, kovov a skla sa nachádzajú na každom zbernom stanovišti odpadov pri bytových domoch - na sídliskách. Okrem uvedených separátov sa v meste Sereď,  prostredníctvom zberného dvora, separuje aj biologicky rozložiteľný odpad, oleje, nebezpečný odpad, elektronický odpad, pneumatiky, batérie a akumulátory, textil a i.“. Aké množstvo odpadu sme vyseparovali v našom meste za rok 2012? „Za minulý rok bolo v našom meste vyzbieraných spolu 8 000 ton odpadu a z toho 126 ton tvorilo práve sklo.  Ako každý separát, aj sklo je dôležitou druhotnou surovinou vhodnou na recykláciu“ informovala nás Miriam Klottonová. Na otázku ako vlastne prebieha  zber skla a koľko máme v Seredi kontajnerov na sklo nám odpovedala: „V  Seredi je na sklo 105 kontajnerov. Zvoz sa robí striedavo, polovica kontajnerov sa vyváža každé dva mesiace. Vytriedené sklo zo zeleného kontajnera  sa vyváža firmou SITA Slovensko a putuje na zberný dvor v Seredi, kde sa ďalej triedi podľa farby a dočisťuje sa, zbavuje sa iných než sklených predmetov.  Takto upravený sklený odpad si odváža firma Vetropack Nemšová, ktorá  sklo recykluje, vyrábajú sa z neho nové výrobky. Takýto systém funguje v Seredi už pár rokov“.  Tiež nás zaujímalo  ako sa darí obyvateľom nášho mesta triediť odpad do jednotlivých kontajnerov. „Síce sa ľudia snažia dodržiavať okolo kontajnerov poriadok, samozrejme sa okolo nich nájde aj odpad, ktorý tam nepatrí. Je to napríklad nebezpečný odpad ako akumulátory, batérie, žiarovky, alebo veľkoobjemný odpad ako napríklad nábytok a pod. Toto všetko patrí do zberného dvora. Čo sa týka zberu  skla, tu je často lepšie vytriedený odpad vo vreciach z pred rodinných domov. Nedostatok v triedení skla je hlavne pri bytových domoch -  na sídliskách. Tu sa v kontajneroch na sklo nájde aj komunálny odpad, ktorý tam nepatrí. “.

Čo dodať na záver?  Podmienky na správne nakladanie s odpadom máme. Myslíme si, že nášmu životnému prostrediu škodí najmä ľudská lenivosť.  Dať odpad do správnej nádoby – ich farebné odlíšenie podľa druhu odpadu, to poznajú aj malé deti. Vieme to všetci, ale prečo by sme to mali aj robiť?  Ako sme už v úvode spomínali, s odpadom si príroda sama neporadí. Sklo sa rozloží asi za 4000 rokov, PET fľaše  za 500 rokov, pneumatiky 265 rokov, hliníkové plechovky 100 rokov a taká na pohľad neškodná žuvačka je pre prírodu záťažou až 5 rokov! Prekonajme svoju pohodlnosť a keď nápoje a jedlá zo sklených fliaš skonzumujeme, odhoďme obal do zeleného kontajnera. Nech aj naše životné prostredie v meste, v ktorom žijeme je zelené. Sklené nádoby tak dostanú znova šancu nám poslúžiť. Veď na to boli vyrobené.

Veronika Moncoľová a Viktória Balogová
Klub Stromu života: Fándlyho stromáci
ZŠ Juraja Fándlyho Sereď


Čistili sme naše mestoO skle v našom mesteČistili sme naše mestoNa mestskom úradeNa mestskom úradeO skle v našom mesteČistili sme naše mestoSklo v prírodeSklo v prírodeV mestskom múzeu